Táto hrozva zahrna skleníkový efekt, globálne oteplovanie, jedovaté zplodiny, ztenčujúca sa ozonová vrstva a kyselé dažde.
Rozvoj priemyslu na celom svete behom posledných 200 rokov narušil vyvážený pomer plynov dôležitých pre atmosféru. Spalevanie fosilných palív, ako dú uhlie, ropa a plyn, najmä od vynájdenia automobilu koncom 19. storočia, vielo k obrovskému nárastu výskytu oxidu uhličitého a dalších plynov v atmosfére. Pokroky v poľnohospodárskych metodach spôsobili zvýšenie podieliu metánu a oxidu dusíku vo vzduchu.
Skleníkový efekt
Tieto plyny boly vždy súeasťou atmosféry a mali na starosti zadržovanie tepla zo slnečných lúčov odrážaných od zemského povrchu. Bez nich by Zem bola tak chladná, že by zamrzli oceány a všetko živé by zahynulo.
Ale akonáhle sa podiel týchto tak zvaných skleníkových plynov v atmosfére zvýši pôsobením znečisťovania ovzdušia, sa zachytáva príliš mnoho tepla a Zem sa začína oteplovať. Len v tomto storoči sa priemerná globálna teplota zvýšila o pol stupna Celsia. Vedci predpovedajú dalšie zvýšenie teploty o 1,5 až 4,5 stupnov celsia do polovice tohto storočia.
Odhaduje sa, že viac než miliarda ľudí dnes dýcha vzduch silno znečistený jedovatými plynmi, prevažne oxidom uholnatým a oxidom siričitým, ktoré vznikajú čoby vedlajšoe produkty priemyselnej výroby. To má za dôsledok prudký várast hrudných a pľúcnych ochorení, obzvláčť u detí a starých ľudí.
Znepokojujúci je tiež vzrastajúci počet ľudí trpiacich rakovinou kože. Tu zpôsobuje škodlivé ultrafialové žiarenie, ktoré v slnečných lúčoch preniká poškodenou ozonovou vrstvou. Ozonová vrstva v stratosfére nás chráni tým, že tieto škodlivé ultrafialové lúče vstrebáva. Ale celosvetové užívanie freonov v sprejoch, mrazničkách, čistiecich prostriedkoch a polystyrenoch zpôsobilo také zvýšenie množstva týchto plynov v atmosfére, že tá ich nedokáže vstrebať. Tieto prebytočné plynaňy sa rozkladajú a vytvárajú chlor, ktorý napadá a ničí ozon.
Diery v ozonovej vrstve
Ako prvý objavily tento efokt výzkumy v Antarktíde v roku 1985, ked sa v ozonovej vrstve nad niektorými časťami južnej pologule objavila diera. Vedci sa obávali, že to môže spôsobiť ztenčovanie ozonovej vrstvy nad ostatnými časťami planéty a že, ak sa to stane, budú ľudia silnejšie vystavený škodlivému žiareniu.
Bohužial, v roku 1995 oznámili vedci výskyt dier v ozonovej vrstve nad Arktídou a časťami severnej Europy.
Kyslé dažde
Kyslé dažde vznikajú, ked sa oxid siričitý a oxid dusíku(sú to priemyselné zplodiny)
v atmosfére spoja s vodnými parami a vytvoria kyselinu sírovú a kyselinu dusičnú.
Tam, kde tento kyselý dážd naprší, zabíja rastliny a zvieratá. Zásoby rýb sú ničené
a stromy umierajú. Existujú celé pralesy zničené kyselými daždami.