Atmosféra

Vzduch, ktorý dýchame, je časťou atmosféry – zmes plynov obklopujúcich Zem. Tieto plyny dávajú život všetkému živému a chránia nás pred škodlivým žiarením.
Planeta Zem je obklopená vrstvou , ktorej hovorýme atmosféra. Dodáva vzduch, ktorý dýchame a chráni nás pred škodlivými účinkami slnečného žiarenia. Vlastná váha a gravitačná sila Zeme zabranuje atmosfére uniknúť do vesmíru. Jej šírka nás rovnako chráni pred bombardovaním meteoritov putujúcich vesmírom. Miliony ľudí cestujú denne atmosférou všemožnými druhmy dopravných prostriedkov, od horkovzdušných balonov po nadzvukové lietadlá. Astronauti skrz nu lietajú, aby sa dostali nad nu do vesmíru.
Co je teda atmosféra?
Atmosféra je zmes 10 rôznych plynov, prevažne dusíku(78 percent) a kyslíku(21 percent). Zvišné jedno percento tvoria hlavne argon, s veľmi malým množstvom oxidu uhličitého, helia a neonu. Týmto plynom hovoríme inertné plyny. To znamená, ži chemicky nereagujú s ostatnými látkami. V atmosfére nájdeme rovnako melé množstvá oxidu siričitého, amoniaku, oxidu uholného, ozonu a vodnej pary. A nakoniec sú tu mečistoty ako zplociny, čiastočky dymu, aol a sopečný popol.
V riedkom vzduchu
Táto zmes plynov a drobných pevných častéňíc je rozdelená do štaroch hlevných vrstiev: troposféry, stratosféra, mezosféra a termosféra. Prvýňá z nich, troposféra je najbližšia Zemi – siaha do vžšky okolo 12 km nad povrchom Zeme. Je príliš silná na to, aby sa štardardné lietadlá, ktoré lietajú vetšinou v nadmorskej výške 9 až 11 km, vzniesli nad nu. Je to teplá vrstva atmosféra, pretože ju zahrievajú slnečné lúče odrážajúce sa od povrchu Zeme. Ako sa vzdalujeme od Zeme, teplota klesá až na mínus 55 stupnou celzia na vrchole troposféry. Dalšou vrstvou je stratosféra, ktorá sa rozprestiera až do výšky okolo 50 km bad temským povrchom. Ba vrchole stratosféry je koncetrovaný ozon vo vrstve, ktorej hovoríme ozonová vrstva. Teplota je tu vyššia než v troposfére, pretože ozon zachytáva veľké množstvo škodlivých ultrafialových slnečných lúčov. Vedci sú znepokojený a varujú, že pokial budeme dalej znečisťovať ovzdušie, porušíme ozonovú vrstvu a ztratíme tento ochranný štít.
Nad stratosférou, vo výške okolo 50 až 70 km nad zemským povrchom, leží mezosféra. Vo vnútri mezosféry je mezopauza, najchladnejšia oblasť celej atmosféry.

Je tu tak chladno, 6e sa tu formujú mraky ľadu, ktoré však môžeme vydieť iba v noci, ked ich zapadajúce slnko osvetluje zospodu.
Vetšina meteoritov padajúcich smerom k Zemi obvykle shoria práve v mezosfére. Pretože vzduch je tu veľmi riedky, trenie, ktoré vzniká narážaním meteoritov do molikúl kyslíka, zpôsobuje extremné uvoľnenie tepla.
Na okraji vesníru
Posledou vrstvou atmosféri pred vesmírnym priestorom hovoríme termosféra. Táto vrstva leží vo výške okolo 100 km nad zemským povrchom a je rozdelená na dve časti – ionosféru a magnetosféru.
V ionosfére slnečné žiarenie spôsobuje ionizáciu. Tak hovoríme tomu, ked častice dostanú elektrický náboj. Ako sa tieto nabité častice predierajú atmosférou, môžeme vidieť úsvitové svetlo. Ionosféra tiež odráža rádiové vlny pre vysielanie na dlhé vzdialenosti.
Nad ionosférou leží megnetosféra. To je vonkajšia hranica zemského magnetického poľa.
Chová sa ako obrovský magnet a chráni Zem zachytávaním častíc a s vysokou energiou. Termosféra má najnižšiu hustotu zo všotkých vrstiev. Hustota je vzájomná vzdialenosž molekúl v átke a ako sa vzdalujeme od Zeme, hustota atmosféry klesá. To znamená, že vzdialenosť medzi molekulami plynu sa zväťšuje. Na zemskom povrchu sú molekuli veľmi blízko pri sebe, ale na hranici termosféry sú od sebe vzdialené. Na úplnom okraji termosféry sú molekuli už rak daleko od seba, že atmosféra zvona mizne vo vesmíre.
Vietor a počasie
Všetko, čo sa týka počasia na Zemi, sa deje vnúry troposféry. Sú to dôsledky pôsobenia slnečného žiarenia a otáčania zemegule na atmosféru. Pohyb vzduchu, ktorému hovoríme vietor, vzniká tak, žč horúci vzduch stúpa a dovoľuje tak chladnému vzduchu dostat sa pod neho. Vzduch je najteplejší na rovníku, kde Slnko svieti kolmo na povrch, a smerom s severnému a južnému polu je stále chladnejší.
Dalšou časťou troposféry (a tiež atmosféry, ktorá umožňuje život) biosféra. Ta siaha z výšok, kam vyletia vtáci, dole na zemský povrch a do hlbok oceánov. Vo vnútry biosféry fungujú citlivo vyvážené vzťahy medzi rastlinami a živočíchmi.
Zvierata odoberajú kyslík zo vzduchu a ked vydychujú, nahradzujú ho oxidom uhličitým. Zelené rastliny vstrebávajú tento oxid zhličitý a pri procese, ktorému hovoríme forosyntéza, využívajú energiu slnečného žiarenia k uvoľnovaniu kysléka do vzduchu. Tak je vytvorený kolobeh, na ktorom závisí prežitie všetkých rastlín a zvierat.
Ohrozená atmosféra
Zemská atmosféra si udržovala tento citlivo vyvážený stav po stovky tisíc tokov, ale teraz, vdaka dôsledkom ľudskej činnosti, je tento zdroj života a ichrany vážne ohrozený.

Táto hrozva zahrna skleníkový efekt, globálne oteplovanie, jedovaté zplodiny, ztenčujúca sa ozonová vrstva a kyselé dažde.
Rozvoj priemyslu na celom svete behom posledných 200 rokov narušil vyvážený pomer plynov dôležitých pre atmosféru. Spalevanie fosilných palív, ako dú uhlie, ropa a plyn, najmä od vynájdenia automobilu koncom 19. storočia, vielo k obrovskému nárastu výskytu oxidu uhličitého a dalších plynov v atmosfére. Pokroky v poľnohospodárskych metodach spôsobili zvýšenie podieliu metánu a oxidu dusíku vo vzduchu.
Skleníkový efekt
Tieto plyny boly vždy súeasťou atmosféry a mali na starosti zadržovanie tepla zo slnečných lúčov odrážaných od zemského povrchu. Bez nich by Zem bola tak chladná, že by zamrzli oceány a všetko živé by zahynulo.
Ale akonáhle sa podiel týchto tak zvaných skleníkových plynov v atmosfére zvýši pôsobením znečisťovania ovzdušia, sa zachytáva príliš mnoho tepla a Zem sa začína oteplovať. Len v tomto storoči sa priemerná globálna teplota zvýšila o pol stupna Celsia. Vedci predpovedajú dalšie zvýšenie teploty o 1,5 až 4,5 stupnov celsia do polovice tohto storočia.
Odhaduje sa, že viac než miliarda ľudí dnes dýcha vzduch silno znečistený jedovatými plynmi, prevažne oxidom uholnatým a oxidom siričitým, ktoré vznikajú čoby vedlajšoe produkty priemyselnej výroby. To má za dôsledok prudký várast hrudných a pľúcnych ochorení, obzvláčť u detí a starých ľudí.
Znepokojujúci je tiež vzrastajúci počet ľudí trpiacich rakovinou kože. Tu zpôsobuje škodlivé ultrafialové žiarenie, ktoré v slnečných lúčoch preniká poškodenou ozonovou vrstvou. Ozonová vrstva v stratosfére nás chráni tým, že tieto škodlivé ultrafialové lúče vstrebáva. Ale celosvetové užívanie freonov v sprejoch, mrazničkách, čistiecich prostriedkoch a polystyrenoch zpôsobilo také zvýšenie množstva týchto plynov v atmosfére, že tá ich nedokáže vstrebať. Tieto prebytočné plynaňy sa rozkladajú a vytvárajú chlor, ktorý napadá a ničí ozon.
Diery v ozonovej vrstve
Ako prvý objavily tento efokt výzkumy v Antarktíde v roku 1985, ked sa v ozonovej vrstve nad niektorými časťami južnej pologule objavila diera. Vedci sa obávali, že to môže spôsobiť ztenčovanie ozonovej vrstvy nad ostatnými časťami planéty a že, ak sa to stane, budú ľudia silnejšie vystavený škodlivému žiareniu.
Bohužial, v roku 1995 oznámili vedci výskyt dier v ozonovej vrstve nad Arktídou a časťami severnej Europy.
Kyslé dažde
Kyslé dažde vznikajú, ked sa oxid siričitý a oxid dusíku(sú to priemyselné zplodiny)
v atmosfére spoja s vodnými parami a vytvoria kyselinu sírovú a kyselinu dusičnú.
Tam, kde tento kyselý dážd naprší, zabíja rastliny a zvieratá. Zásoby rýb sú ničené
a stromy umierajú. Existujú celé pralesy zničené kyselými daždami.

A to nieje všetko.
Kyslé dažde stečú do riek a jazier a prenášajú svoj jedovatý náklad dalej a dalej, pričom
zabíjajú aj tie najdrobnejšie formy živora. Vedci odhadujú, že v roku 2000 bude len v USA
a Kanade 50 000 biologických mrtvych jatier. Všetky tieto spôsoby narušovania rovnovážneho stavu atmosféry možu len a len uškodiť nášmu svetu.
V dôsledku globálneho oteplovania sa zdvyhnú hladiny morí a nízko položené oblasti budú zatopené. Velkomestá ako Londýn alebo New Yourk možu trpieť vážnymi záplavami. Smrť, opidemie a vážné choroby budú následovať, ak dôjde k zamoreniu vodných zdrojov. Tiež dráhy daždou sa zmenia rozsiahle oblasti môžu zakúsiť silné suchá následované hladomorom. Straty na ľudských živoroch by boly obrovské. Co môžeme robiť?
Dnes už narastá povedomie o problémoch životného prostredia a zelené problémy, ako sa im hovorí, sú pozorne sledované mnohými svetovými vládami. Problémy, ako napr. uchovávanie ivergie, sa riešia v celosvetovom merítku. Ak spotrebujeme menej elektriny a prejdeme autom menej kilometrov, spáli sa menej fosikných palív užívaných pri výrobe elektriny a benzínu. V mnohých krajinách sa tiež pracuje na využití alternatývnych zdrojov energie, ako je napr. slnečné žiarenie či vietor. Bohužial, bude trvať ešte dlhú dobu, než tieto nové zdroje energie bubú môcť nahradiť fosílne palivá v širšej miere.
Stromy, rovnako ako ostatné rastliny, pretvárajú oxid uhličitý na kyslík a htajú životne dôležirú rolu pri regulácii množstva sleníkových plynov v atmosfére. V južnej Amerike sa zotína obrovské množstvo mohutných prelesových stromov kôli ťažbe dreva alebo preto, aby uvolnily miesto paszvinám pre dobytok. Ničenie milionov štvorcových kilometrov tropických pralesov spôsobuje, že sa do vzduchu uvoľnuje menej kyslíku, a tým sa hromadí oxid zhličitý, ktoý zachytáva teplo. Svetové kampane
Prebiehajú celosvetové kampane svažiíace sa presvedčiť vlády krajín, aby zastavili ničenie daždových pralesov. Verejnosť môže v tomto boji pomôcž tým, že odmietne kupovať výrobky z tropického dreva a tým zníži dopyt. Niektoré krajiny sa pokúšajú obnoviť stav atmosféri tým, že podporujú a dotujú vysadzovaanie nových stromov.
Faktom zostáva, ži už namôžeme dalej považovať vzduch, ktorý dýchame, za čosi samozrejmého. Vdaka verejnému nátlaku používania freonov vo výrobe stále klesá a stále viac sa namiesto nich používajú alternatývne chemikálie.
Ale aj napriek tomu nieje atmosféra, a tým pádom celé životné prostredie, mimo nebezpečenia. Je potrebné zaviesť a robiť prísne kontroly, aby sme mohli zaistiť našej atmosfére bezproblémovú budúcnosť.