Členitosťou pobrežia je Jadran prvý v Stredomorí a druhý v Európe. Za svoju povestnú modrú farbu a priezračnosť vďačí Jadran skalnatému pobrežiu, malému množstvu planktónu, nízkemu obsahu nitrátov a fosfátov (aspoň zatiaľ) a vysokému obsahu soli - 38,9g v 1 litri vody. Priezračnosť vody je taká vysoká, že z lietadla možno na otvorenom mori rozoznať svetlé predmety až do hĺbky 56m. Vďaka tomu a tiež bohatosti podmorského sveta sa Jadran považuje za raj pre potápačov. Priemerná teplota mora je 17,6 stupňov. V lete stúpa na 23 až 27 stupňov. Najteplejšie more je v auguste a túto teplotu si udržiava do jesene. Chorvátske pobrežie je považované za najteplejšie pobrežie v Jadranskom mori.
Existujú vedecké dôkazy o tom, že sa Jadranské more zväčšuje na úkor pevniny. Svedčia o tom aj pozostatky antických osád, zatopené prístavné zariadenia. Presné merania dokazujú, že v súčasnosti stúpa hladina Jadranského mora v priemere o 2,5cm za rok t.j. 1m za 400 rokov.
No a keď už spomínam more, Chorvátsko má aj jedno prvenstvo. Práve tu sa ako prvé na svete v roku 1953 povolili nudistické pláže a nudizmus je, oproti iným štátom, plne tolerovaný.

Pre Chorvátov významnú úlohu hrajú vetry. Veria totižto, že vietor má vplyv aj na správanie sa a náladu človeka. Najväčšie vlnobitie spôsobuje vietor nazývaný JUGO, ktorý vanie z mora na pevninu a vytvára vlny až 5m vysoké a 30m dlhé. Prináša ťažký a vlhký vzduch, vodná triešť z vĺn sa rozstrekuje do výšky 100m a vietor ju odnáša so vzdialenosti až 500m od mora. V tom čase je vo vzduchu 5-15mg soli v m3 a mnohokrát viac jódu než vo vzduchu vo vnútrozemí. Pod vplyvom tohto vetra sú vraj všetci ľudia nervóznejší. Domáci veria, že je to vietor zhoršujúci náladu. Vzduch pri mori vtedy obsahuje 3x viac ozónu ako nad pevninou vo vnútrozemí, ďalej podstatne viac kyslíka a ďalších látok. Preto je veľmi prospešné pre zdravie ísť sa v tomto počasí prejsť po pobreží. Pod vplyvom ďalšieho vetra, tzv. BURY, čo je suchý, studený vietor vanúci od pevniny na more, dochádza vraj k zlepšeniu nie len počasia ale aj nálady.

Chorvátska kuchyňa sa vyvíjala pod rozličnými vplyvmi - tureckými, talianskymi, či maďarskými. Ale aj napriek tomu má svoje špecifické črty. Obľúbená je MANŠTRA - hustá zeleninová polievka, FUŽI - cestoviny s teľacím ragú, KRUMPIR - smažené zemiaky s cesnakom a vegetou. Keďže chorvátske mestečká sú vo veľkej miere pôvodne rybárskymi, vynikajúca gastronomická ponuka je spojená s plodmi mora, ale i s pečením baranov a volov.