Bulharsko

Bulharsko sa nachádza na severovýchode Balkánskeho polostrova, na západ od pobrežia Čierneho mora a južne od toku mohutného Dunaja. Jeho rozloha je 110 912 km2 a má viac ako 9 mil. obyvateľov. Štátnym zriadením je pluralitná republika s jednokomorovým parlamentom.
Bulharsko - to je krajina ruží a dobrého vína s bohatou históriou, kde sa stretáva a prepletá európska aj východná kultúra. Historicky bolo Bulharsko vždy križovatkou Európy - krajinou s dramatickou minulosťou. Bulharský štát vznikol v r. 681 a za veľmi krátku dobu sa zásluhou Cyrila a Metoda pripojil ku kresťanstvu. V priebehu ďalších storočí postupne zanikol vďaka rozpínavosti jeho susedov a koncom 14. storočia sa stal súčasťou Osmanskej ríše. Vojny Ruska s Tureckom dopomohli vymaniť sa Bulharsku z tejto nadvlády. Bulharský ľud je hrdý na svoje zvyky, umenie a folklór, vyvinutý počas stáročí. Táto neveľká balkánska krajina má čo ponúknuť každému turistovi - široké piesočnaté pláže s jemným pieskom, mierne podnebie, príjemné teploty, čistú morskú vodu a historické mestá. Bulharsko ponúka i možnosť kúpeľnej liečby vďaka bohatstvu vyše 500 minerálnych prameňov. Mnohé z nich využívali už Rimania, čo dokazujú vykopávky bazénov, kúpeľných zariadení, mincí a iných predmetov napr. pri meste Burgas, a samozrejme neskôr i Turci. Ročne navštívi Bulharsko 8 mil. návštevníkov.
Bulharská kuchyňa je v porovnaní s našou zdravšia, ľahšia a bohatšia na vitamíny. Základ stravy tvorí ovocie a zelenina. Najobľúbenejším druhom mäsa je jahňacina. Veľmi známe je kyslé mlieko, ktoré je trochu podobné nášmu jogurtu, ale svojimi vlastnosťami je úplne odlišné od všetkých druhov mlieka na svete. Baktérie, ktoré sa používajú na jeho výrobu sa nachádzajú jedine v klimatických podmienkach Bulharska.
Zaujímavý je spôsob požívania alkoholických nápojov. K liehovinám, okrem likérov, sa vždy podáva šalát poliaty olivovým olejom, alebo ovčí tvaroh a iné.
Obyvateľstvo tvoria prevažne Bulhari (85%), Turci (8,5%), Macedónci (2,5%), Rómovia (2,6%), ďalej Arméni, Židia, Gréci a i. Najhustejšie je osídlené pobrežie Čierneho mora.
Čo sa týka vierovyznania 80% Bulharov sa hlási k bulharskej ortodoxnej t.j. pravoslávnej cirkvi, 13% je moslimov.
Bulharčina je slovanský jazyk, a preto má veľa podobného so slovenčinou. Avšak naše výstražné slovo POZOR znie pre nich divne. V ich jazyku to znamená hanba, či potupa. Bulhari kývajú na znamenie súhlasu a nesúhlasu opačne ako my, z čoho vznikajú rôzne žartovné situácie.

Niekedy však môže ísť o zásadné informácie.
Bulharsko má rozmanitý povrch. Pozornosť priťahuje predovšetkým 16 horských masívov zaberajúcich takmer 1/3 územia. Tieto sa striedajú s úrodnými nížinami a kotlinami. Celkove sa povrch znižuje od západu na východ. Asi 2/3 povrchu ležia pod 500m nad morom a 13% vyššie ako 1 000 m nad morom. Pohorie Stará planina (v minulosti Balkán – z tureckého pomenovania „vrchy“) sa ťahá stredom územia v rovnobežkovom tvare a tvorí významné podnebné rozhranie. Bulharsko má viac ako 2000 jaskýň.
Horúce leto s dlhým vegetačným obdobím a vcelku dobrá pôda (černozem, sivá lesná pôda, naplaveniny) tvoria dobré podmienky pre poľnohospodárstvo. Na 2/3 ornej pôdy sa pestujú obilniny, najmä pšenica a kukurica, menej jačmeň, ovos a ryža. Hlavnou obilninárskou oblasťou je Podunajská nížina. Dôležitým odvetvím rastlinnej výroby je dynamicky sa rozvíjajúce zeleninárstvo (rajčiaky, paprika, včasná zelenina) a ovocinárstvo (slivky, hrušky). Bulharsko je veľkým producentom stolového hrozna a vína.