meštianska kultúra, ktorá je reprezentovaná divadlami bunraku a kabuki, ktoré sa stali významným vkladom do celonárodnej kultúry.
V roku 1970 sa tu konala svetová výstava EXPO, čo bolo impulzom pre modernizáciu Ósaky. Južná časť mesta si však zachovala svoju tradičnú atmosféru. Obchodný život sa sústreďuje v severnej časti Kita. K Ó B E
Ósaka a Kóbe tvoria súvislú urbanisticko-priemyselnú oblasť, ktorá sa tiahne pozdĺž Ósackého zálivu. Kóbe je jeden z najmodernejších prístavov na svete. Ročne sem pripláva vyše 10 000 lodí z celého sveta.
Kóbe bolo v minulosti len neveľkou rybárskou osadou a jeho prudký rozvoj nastal v roku 1868, keď sa ako Jokohama otvoril pre medzinárodný obchod. Rozvíjal sa i priemysel. Sú tu známe železiarne, oceliarne i lodenice. Významné zastúpenie má chemický a potravinársky priemysel. Nedostatok priestoru nútil Japoncov hľadať originálne urbanistické riešenie. Začali sa budovať rozsiahle podzemné centrá, v ktorých sa sústreďujú najmä služby, obchody a reštaurácie. Kóbe má však i umelé ostrovy, ktoré sú postavené na mori. Tie majú vlastnú urbanistickú časť, parky, hotely a dokonca i verejnú dopravu.

Priemysel

U
ž koncom 18. storočia, v čase vlády cisára Meidži, si Japonsko vybudovalo základy priemyselného rozvoja. Spočiatku sa krajina obmedzila na textilný priemysel a výrobu drobného tovaru. Až v 30. rokoch 20. storočia sa začal rozvíjať aj japonský ťažný priemysel. Počas 2. svetovej vojny bol japonský priemysel z veľkej časti zničený, nový rozmach priniesla až povojnová výstavba. V Japonsku zohráva osobitnú úlohu rybársky spracovateľský priemysel. Ten sa koncentruje predovšetkým na oblasť okolo hlavného mesta – Tokia. Japonsko je jednou z najväčších rybárskych krajín sveta.
Japonsko vlastní len málo nerastných surovín, aj ropa a zemný plyn sa tu vyskytujú len zriedkavo, takže energetika krajiny závisí takmer celkom od dovozu. Rozhodujúcim elementom japonského priemyslu sú koncerny, ktoré vyrábajú veľké množstvo produktov. Napriek tomu tvoria dve tretiny japonských podnikov malé a stredné podniky zamestnávajúce tri štvrtiny pracovných síl, ktoré sú dodávateľmi veľkých japonských podnikov. Japonsko sa bez ohľadu na nedostatok vlastných nerastných surovín a takmer výlučnú závislosť od dovozu vyvinulo po 2. svetovej vojne na tretiu najväčšiu priemyselnú krajinu na svete.
Od začiatku 50. rokov zaujíma Japonsko vedúce miesto na svete v lodiarskom priemysle, na druhom mieste vo výrobe automobilov. Oceliarsky priemysel Japonska zaujíma tretie miesto vo svete. Neobyčajne silné je zastúpenie elektronického priemyslu – výroby elektronických počítačov a spotrebnej elektroniky. Po 2.