PREHĽAD EURÓPY
Eurázia – najrozsiahlejší kontinent, viac ako 1/3 rozlohy celej púšte [54 mil. km ] Európa [10,5 mil. km ] druhý najmenší samostatný svetadiel, kvôli svojráznym prírodným podmienkam, osobitným historickým, kultúrnym a hospodárskym vývojom. ROZLOHA, POLOHA, OHRANIČENIE A ČLENITOSŤ
Hranica Európa – Ázia: východné úpätie pohoria Ural, rieka Embe, cez Kaspické more, nížina severne od pohoria Kaukaz do Azovského mora, cez Kerčský prieliv, Čierne more a cez úžiny Bospor a Dardanely do Egejského a Stredozemného mora. Najčlenitejší svetadiel 1/3 ostrovy, poloostrovy, západ a juh Európy. Väčšina územia leží v miernom podnebnom pásme. Západ a severozápad: Pyrenejský poloostrov, Britské ostrovy, ostrov Island, Škandinávsky poloostrov, obmýva ich AO. Juh: Apenínsky a Balkánsky poloostrov, ostrov Sicília, Sardínia, Korzika, Kréta. POVRCH
Povrch: roviny a plošiny, pahorkatiny, nižšie a vysoké pohoria. Viac ako 1/2 rozlohy Európy – nížiny. Priemerná nadmorská výška 340 m. Najrozsiahlejšia – Východoeurópska nížina – východná Európa až po pohorie Ural. Pohoria: Pyreneje, Alpy – najvyššie, Mont Blanc 4810 M. N. M., Karpaty, Apeniny, Dinárske vrchy, Stará planina, Škandinávske vrchy, Sever Britských ostrovov. Zaľadnenie. Morské zálivy – fjordy. Rekreačné strediská a chránené územia. PODNEBIE A POČASIE
Na podnebie v Európe vplýva viac činiteľov: poloha podľa zemepisnej šírky, vzdialenosť od oceána, teplý Severoatlantický oceánsky prúd, prevládajúce západné vetry, rozloženie horských pásem a ich smer voči prevládajúcim vetrom a nadmorská výška. Pásma: subtropické, mierne, studené. Podľa vzdialenosti od AO: oceánske, prechodné a kontinentálne. Oceánske podnebie: dostatok zrážok, mierne teploty. Priaznivý vplyvy má teplý Severoatlantický prúd. Pevninové podnebie: letá teplé, zimy suché, mrazivé. Najsuchšia oblasť Európy je nížina pri Kaspickom mori. Počasie je veľmi premenlivé, najmä v miernom pásme. Štyri ročné obdobia. Vzduchové hmoty spôsobujú striedanie teplého a chladného, suchého a vlhkého počasia. VODSTVO
Dobre vyvinutá riečna sieť. 4/5 povrchu Európy sa odvodňujú do AO a SĽO. 1/5 bezodtoková, povodie Kaspického mora [Volga]. Dunaj – dlhá najdlhšia rieka, pramení vo Schwarzwalde, ústi do Čierneho mora. Rieky: Pečora, Severná Dvina, Rýn, Rhôna, Dneper, Pád, Visla. Tie, ktorých povodia sú na nížinách a v nižších pohoriach, majú najviac vody na jar, keď sa topí sneh.