Tie, čo pramenia v najvyšších pohoriach – začiatkom leta, keď sa topia ľadovce. Prieplavy, spolu s riekami vytvárajú súvislé vodné cesty. Priehrady a vodné elektrárne. Znečistené rieky: Odra, Labe, Rýn, Seina a Dunaj. Čističky. Zásoby podzemných vôd, pod priepustnými horninami, vápenec, pieskovec, riečne nánosy. Jazerá sú väčšinou ľadovcového pôvodu. ŠÍRKOVÉ PÁSMA A VÝŠKOVÉ STUPNE
Ostrovy v SĽO trvalo zaľadnené, riedke porasty lišajníkov a machov. Island, sev. pobrež. Škandinávskeho poloostrova a poloostrova Kola – tundra. Vŕby a brezy, lišajníky, machy. Južne – ihličnaté lesy tajga. Veľké bohatstvo dreva. Zmiešané a listnaté lesy – kultúr. krajina. Lesostep a step – najúrodnejšie pôdy, černozeme. Pri Kaspickom more prechádzajú stepi do polopúští. Subtrópy. Výškové stupne: listnaté a zmiešané lesy, ihličnaté lesy, kosodrevina, horské lúky, mrazivá púšť. V smere od juhu na sever sa v pohoriach znižuje horná hranica lesa. OBYVATEĽSTVO A OSÍDLENIE
Do 18. stor. rástol počet obyvateľov veľmi pomaly [sťahovanie, vojny, choroby]. V 19. a 20. storočí sa obyvatelia sťahovali najmä do Ameriky a Austrálie [70 mil.] Od 2. svet. vojny až do dnes – sťahovanie sa v rámci Európy. Tretí najľudnatejší svetadiel. [700 miliónov obyvateľov] Rovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva. Nízke prirodzené prírastky. Priemerná dĺžka života vzrástla z 35 na začiatku 19. storočia na vyše 70 dnes. Vysoká kultúrna a životná úroveň., vzdelanosť, vysoká zamestnanosť. Biela rasa. Najpočetnejšie národy: Rusi – asi 140 mil., Nemci – 80 mil., Taliani, Angličania – približne po 58 mil. a Francúzi – 57 mil. Jazykové skupiny: Slovania, Germáni, Románi, Ugrofíni. Mestá: Londýn, Paríž, Moskva, Milano, Madrid, Sankt Peterburg. .