Bratislava patrí k najmladším hlavným mestám Európy a pritom k mestám s bohatou históriou siahajúcou k dobám spred dvetisíc rokov. Poloha mesta v samotnom srdci Európy na brehu rieky Dunaj predurčila Bratislavu, aby sa stala križovatkou a cieľom obchodných ciest, strediskom mnohých kultúr. Prvé stopy po trvalom osídlení sa viažu k mladšej dobe kamennej. Skutočné dvere do histórie však otvára až keltský kmeň Bójov v 2. storočí pred n. l., ktorí na území mesta založili významné mocenské centrum s obrannou funkciou. Bratislava a jej okolie na oboch brehoch Dunaja sa v rímskom období ocitli priamo na hranici Rímskej ríše. V systéme vojenských pevností na strednom Dunaji vznikla Gerulata, územie dnešnej mestskej časti Rusovce. Gerulata bola jednou z bášt obrannej línie Limes Romanum, oddeľujúcej svet Rimanov od sveta barbarských kmeňov. V časoch Rímskej ríše bola na hradnom brale vybudovaná vojenská stanica a pri brode vojenská strážna veža. Archeologické nálezy dokazujú rímsku stavebnú aktivitu aj v priestore Starého Mesta pod Primaciálnym palácom alebo v Dúbravke, kde boli nájdené základy rímskych kúpeľov z 3. storočia, a na Devíne.
Predkovia dnešných obyvateľov Slovenska Slovania prichádzajú na územie terajšieho mesta v 5. - 6. storočí n. l. Mohutné slovanské hradiská v Bratislave a na neďalekom Devíne sa stali v 9. storočí centrami spoločného štátu západoslovanských kmeňov - Veľkomoravskej ríše. Prvá písomná zmienka o Bratislave sa vyskytuje v opise rozhodujúcej bitky Bavorov s Maďarmi, ku ktorej prišlo v lete roku 907 pod Bratislavským hradom (Braslavespurch).
V nasledujúcom storočí sa vznikajúce mesto začlenilo do novovytvoreného Uhorského kráľovstva. Bratislavský hrad a jeho okolie stali terčom mnohých vojenských útokov. Už v roku 1042 nemecký kráľ Henrich I. zničil Bratislavu. V 11. a 12. storočí bol hrad často obliehaný, preto bolo neustále zdokonaľované jeho opevnenie. V tom čase to bol najlepšie opevnený hrad v Uhorskom kráľovstve. Najstarší základ mesta sa vyvinul na križovatke obchodných ciest. Jedna z nich sledovala breh Dunaja zo západu na východ (dnešná Panská a Laurinská ulica). Druhá cesta z juhu na sever sa stala základom Ventúrskej a Michalskej ulice. Napriek neustálym nepokojom sa toto sídlisko úspešne vyvíjalo v mesto a čoraz viac sa vymaňovalo zo závislosti na hrade. Rozvoj podhradia je priamo písomne doložený na začiatok 12. storočia. Bratislave boli udelené kráľovské výsady v roku 1291 uhorským kráľom Ondrejom III.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
História Bratislavy
Dátum pridania: | 27.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | maniacd | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 367 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.6 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 9m 20s |
Pomalé čítanie: | 14m 0s |
Podobné referáty
História Bratislavy | SOŠ | 2.9647 | 377 slov | |
História Bratislavy | ZŠ | 2.9649 | 3688 slov | |
História Bratislavy | GYM | 3.0237 | 1051 slov | |
História Bratislavy | ZŠ | 2.9276 | 1735 slov | |
História Bratislavy | SOŠ | 2.9440 | 537 slov | |
História Bratislavy | GYM | 3.0041 | 700 slov | |
História Bratislavy | SOŠ | 2.9802 | 2430 slov | |
História Bratislavy | GYM | 2.9501 | 403 slov |