Parlament:
Všetká štátna moc v Švédsku vychádza z národa. Národ je znázorňovaný parlamentom- Švédsky parlament- Riksdagen,. Má 349 členov, ktorí sú volení v pomere voľby na dobu štyroch rokov. Tento časový úsek parlamentu bol len nedávno rozšírený (v 1994) z troch na štyri roky. Dôležitým predstaviteľom parlamentu je rečník (Talmannen), ktorí pôsobí ako predseda na sedení parlamentu a toto zasadanie je verejné. Talmannen má tiež dôležitú úlohu v formovaní vlády a slúži ako vedúci, ak nie iná správne kvalifikovaná osoba určená na túto funkciu. Od 1994 je rečníkom Birgitta Dahl. Cez parlament prechádzajú zákony, celkový stav krajiny, dôchodky a výdaje. Rozpočet je schvaľovaní v spolupráci s vládou. Vláda nemôže nikdy sama uvaliť novú daň ; zdanenie prechádza cez parlament, ktorý je reprezentantom zákonodarstva, a len on má moc ovládať daňový systém. To, že vláda vykonáva rozhodnutia a Riksdagen - teda parlament riadi zákony značí, že zákony sú korektne realizované a rozhodnutia vykonané. Pre tento účel boli vytvorení tzv: špeciálni účtovníci a Parlamentný komisár pre súdny zbor a občianske práva (justitieombudsman). Tento človek je v Švédsku najviac dôležitý, prispieva k medzinárodnému ústavnému rozvíjaniu. Riksdagen má tiež ústavný výbor (konstitutionsutskottet KU) ,ktorý skúma prácu vlády. Počet žien je Riksdagen jeden z najvyšších na svete. Po voľbách v roku 1994, približne 40% v parlamente sú ženy. Politické strany rozhodujú, že každé druhé meno na volebnej kandidátke je žena. Výbory majú veľký význam v Švédskom parlamente. Každá vec sa musí týkať výboru, (Utskott)a ten sa musí pre ne vysloviť. Veľa závisí od súhlasov - kompromisov vo výboroch. Schôdza výboru je obyčajne verejná. Zahraničná politika je politická oblasť, kde má parlament tradične menší vplyv než vláda, ale parlament má možnosť preskúmať rozhodnutia a dokumenty s cudzími krajinami. Riksdagen má tiež špeciálnu inštitúciu pre kontakt s vládou v zahraničnej politike. Táto inštitúcia volá sa Utrikesnamnden.

Jej úloha medzi zahraničnou a domácou politikou je stále viac nejasná, obzvlášť po vstupe Švédska do Európskej Únie.

Výbory parlamentu:
Po voľbách 1994 je 16 výborov v Riksdagen - v parlamente Sú to:
-ústavný- Konstitutionsutskottet KU
-finančný- Finansutskottet
-daňový- Skatteutskottet
-administratívnoprávny- Justitieutskottet
-právny- Lagutskottet
-zahraničný Utrikesutskottet
-výbor pre obranu- Forsvarsutskottet
-pre sociálne poistenie- Socialforsakringsutskottet
-pre sociálna starostlivosť- Socialutskottet
-kultúru- Kulturutskottet
-vzdelanie- Utbildningsutskottet
-oznámenie- Trafikutskottet
-poľnohospodárstvo, Jordbruksutskottet
-ekonomické záležitosti- Naringsutskottet
-zamestnanosť-Arbetsmarknadsutskottet
-bývanie- Bostadsutskottet

Vláda:
Švédsko podobou vlády je konštitučná monarchia. Kráľ nemá moc v riadení štátu. Nato je vláda, Regeringen – pozostávajúca z ministrov a predsedu , ktorý je zodpovedný k parlamentu. Predseda Riksdagen, rečník (Talmannen) hrá dôležitú úlohu v formovaní novej vlády. Po všeobecných voľbách, rečník ponúkne novú vládu k vysloveniu dôvery k Riksdagen. Ministerský kandidát je prijatý, ak viac než jedna polovica členov parlamentu hlasuje za neho. Premiér sa nazýva Statsministern, ostatní ministri sa nazývajú Statsrad. Vo Švédsku má parlament, Riksdagen, zákonodarnú moc a vláda, Regeringen, má výkonnú moc. Regeringen je tiež zodpovedná za miestnu samosprávu. Samospráva v Švédsku má od 16 storočia tradíciu a je relatívne centralizovaná. V posledných desaťročiach nastali pokusy o decentralizáciu, ktoré mali za úlohu dostať všetky ústredné úrady preč od hlavného mesta- Stockholmu, do iných súčastí krajiny. Ústredná autorita –teda ústrední úrad má názov Lansstyrelse. Vo Švédsku sú máloktoré nariadenia dané na jednotlivca- ministra. Ako aj pravidlo, všetky nariadenia sú vysvetlené na schôdzach s celou vládou. Pre prípravu nariadení má minister má vysokých úradníkov na ministerstvách (Departement). Ministerstvá majú nariadenia rozdelené medzi sebou. Vláda má presne definované koľko ministerstiev je a na aké oblasti mali by sa mali jednotlivé ministerstvá zamerať, preto musí mať každé ministerstvo definované presnú oblasť pôsobnosti.

Politické strany:
Švédsky politický systém bol dlho jedným s najstabilnejších systémov na svete. A tak si od roku 1988 a volieb v tomto roku tie isté strany si navzájom menia podiel na moci. Je ich päť:
- sociálna demokratická strana (Socialdemokratiska Arbetar Partiet,),
- Konzervatívci –umiernená koaličná strana (Moderata Samlingspartiet,),
- Liberáli-liberálno-ľudová strana(Folkpartiet liberalerna, Fp),
- stredopraví-strana stredu (Centern, C )
- ľavičiari-ľavicová strana (Vansterpartiet Vp).
Vo voľbách v roku 1988 nastal problém okolo životného prostredia a strana zelených (Miljopartiet de grona, Mp) získala 5.5 % vo voľbách, a 20 kresiel v parlamente. Neskôr nastalo opäť odliv strán s parlamentu-.
- Mp –1991, ale návrat v 1994;
- Kresťanskí demokrati ( Kristdemokratiska Samlingspartiet, KDS)
- Nová strana nazývaná Nová Demokracia (Ny Demokrati) vstúpila v 1991 a stratila sa v 1994.
Švédsky parlamentný systém sa nazýva "modifikovaný dvoj-koaličný systém strán" v parlamente.

Toto delenie je preto, že sa tu tvoria 2 prúdy koalícii:
-sociálnodemokratická a ľavičiari
-liberálni, konzervatívci a stredopraví
Sociálny demokrati ovládajú silne Švédsku politiku. Ich vplyv na domácu politickú scénu sa síce oslabil ,ale aj napriek tomu sú jednou z najsilnejších švédskych politických strán. Viacero Švédskych politických strán má jednu vec bežnú; má svoje korene v rozdielnych populárnych činnostiach a majú preto veľmi silnú pozíciu v Švédskej spoločnosti.

Ústava:
Švédsko má Ústavu (Grundlag) od stredoveku - 14 storočia, ale to nie je len jedna jej časť. Miesto toho to sa švédska Ústava skladá zo štyroch častí:
–Regeringsformen ( podoba vlády),
-Successionsordningen ( pravidlo nastúpenia),
-Tryckfrihetsforordningen (tlačový zákon)
-Yttrandefrihetsgrundlagen (zloženie pre slobodu prejavu). Boli vytvorené špeciálne stanovy na zmenu Ústavy. Na zmenu Ústavy, parlament, Riksdagen musí vytvoriť dve identické rozhodnutia s všeobecnými voľbami. Krátkodobá tendencia zmeny názoru nemôže zmeniť zloženie Ústavy. Ústava bola podpísaná v roku 1974 s viacerými zmenami a dodatkami k starému zloženiu z roku 1809. Nová Ústava mala len malý efekt pri rozdelení moci a z novej sa v skutočnosti vyvinulo starému zloženiu Ústavy. Preto nastal potreba nového de juristického zloženia. Ústava z roku1809- najstaršie napísané zloženie v Európe, staršia bola len Ústava Spojených Štátov Amerických. Najnovšia zmena v Švédskej Ústave bola vytvorená pri vstupe Švédska do Európskej Únie a vstupom švédskych poslancov do Európskeho Parlamentu. Kráľovstvo:
Švédsko je monarchia a kráľ je hlavou štátu ale nemá už takú autorita v riadení vlády. Kráľovskou úlohou je reprezentačná funkcia a má len symbolickú úlohu. Ale nie vždy tomu bolo tak. V Ústave z roku 1809, ktorá bola platná do 1974, kráľ mal formálnu moc ovládať krajinu. Bol to kráľ, ktorý menoval a prepúšťal ministrov a bol najvyšším vojenským veliteľom. Kráľova autorita klesla zmenou ústavy v 1974. Posledný kráľom ,ktorý aktívne ovplyvňoval parlament bol kráľ Gustaf počas 2. svetovej vojny. Obmedzenie kráľovej autority bol dôležitý problém liberálnej vlády. Sociálni demokrati a ľavica boli za zrušenie monarchie, ale dnes sa to zdá viac ako nereálna vec. Kráľ:
kráľ - Gustaf XVI sa narodil v 1946, bol synom kniežaťa Gustava Adolfa a princeznej Sibylli. Stal sa kráľom po jeho starom otcovi, kráľ Gustav VI Adolf, zomrel v 1973. V 1976 sa oženil s Silviou Sommerlath a majú tri deti: princ Philip, princezná Madeleine a korunná princezná Victoria.

Do roku 1980 mohli na trón nastúpiť len muži ,ale po roku 1980 bolo modifikované presne príbuzné nastúpenie, ktorého zásluhou môžu nastúpiť na trón aj ženy. Staršia sestra alebo brat preberá opateru za mladšiu sestru alebo brata. Tak sa môže korunná princezná Victoria stať nástupkyňov svojho otca. Kráľovský rod nebýva v kráľovskom paláci v Stockholme. Namiesto toho bývajú v paláci Drottningholm neďaleko Stockholmu od roku 1982. Kráľ je známy pre jeho veľký záujem týkajúci sa životného prostredia problémy, dokonca je predsedom svetovej skautskej federácie a predsedom švédskej WWF. Premiér:
Vo Švédsku je premiér vedúcou osobnosťou vlády, nazýva sa Statsminister a bol vytvorený v 1876. V 1996 Goran Persson vymenil Ingvara Carlssona na poste lídra sociálnej demokratickej strany a potom sa stal Statsminister. V Švédsku, ako v iných zahraničných krajinách , je moc v rukách premiéra. To značí, napríklad to, že menuje ministrov a tiež prijíma ich demisie. Ak premiér rezignuje ,vláda padá. Snáď medzinárodne najviac známym švédskym politikom bol Olaf Palme. Bol sociálno- demokratickým premiérom v rokoch 1982 - 1986. 28. februára 1986, Olaf Palme bol zastrelený v centre Stockholmu a Švédsko dostalo vlastný názov "Kennedy-vražda". Ingvar Carlsson, predtým vicepremiér, prebral Palmeho miesto. Túto pozíciu ale stratil, keď prehral voľby v 1991 .V 1995 Ingvar Carlsson oznámil svoje želanie ísť do dôchodku. Vtedajší minister financií Goran Persson bol vybratý ako jeho nástupca.

Ombudsman:
Ombudsman je vo Švédsku veľmi dôležitý. Kancelária pre Parlametného komisára pre súdny zbor a občianske práva, (Justitieombudsmannen,JO) bola vytvorená v roku 1974 ústavnou reformou, pre kontrolu administratívy. Ako výsledok zmeny Ústavy ,tak sa situácia Ombudsmana zmenila. Od začiatku sa ľudia začali obracať k Ombudsmanovi s reklamáciami a problémami štátnych úradníkov, ale chránenie pravdy jednotlivca bolo jednou z jeho najdôležitejších úloh. Ombudman dostával sťažnosti na štátnych úradníkov a vládne orgány. Ombudsmanova práca je viazaná Ústavou. Ombudsman má právo –dávať námietky; podávať žaloby, uverejniť verejné rozhodnutia a podať žalobu na konkrétnu osobu. Parlament menuje Ombudsmana pre dobu štyroch rokov, ale parlament mu nemôže určiť konkrétnu pôsobnosť v daných sťažnostiach. Ombudsmanova Kancelária je rozdelená na konkrétne kategórie:
- ombudsman-služieb, napríklad Konsumentombudsmannen - pre spotrebiteľa, -Jamstalldhets-ombudsmannen - pre kontrolu kvality
- Diskrimineringsombudsmannen – pre prípad diskriminácie. Ombudsman má tiež pobočky v iných krajinách.

Má približne 80 kancelárii v približne 30 zahraničných štátoch .

Výsledky volieb od roku 1989:
Hlasovacie právo v všeobecných voľbách má každý Švédsky občan vo veku osemnásť rokov, za predpokladu že je uvedený v volebnom zozname. Švéd žijúci v cudzine má hlasovacie právo ,ak spĺňa všetky horeuvedené podmienky , za predpokladu ,že bol zapísaný pri súpise obyvateľstva vo Švédsku. Účasť na voľbách je obvykle vrcholom vo Švédsku (medzi 1970 a 1994 účasť od 88.3% k 91.8%). Počet žien je Riksdagen jeden z najvyšších na svete.
Od roku 1989 sa vo Švédsku konali voľby v rokoch –1991,1994,1998,2002 .Volebný systém je zásadne pomerný-počet zvolených za každú stranu je priamo úmerný počtu odovzdaných hlasov. Aby strana mohla získať mandát musí obdržať najmenej 4 % zo všetkých odovzdaných hlasov. Vo Švédsku existuje hlasovacie právo od roku 1921.Voľby v roku 1991 mali 86.74% účasť .Voľby vyhrali síce sociálni demokrati zo ziskom 38% , ale premiérom sa stáva Carl Bildt, predseda konzervativcov. Jeho strana získala síce len 21,95%,ale ostatní partneri získali –liberáli-9,13%,stredopraví-8.5% a to bola tým pádom väčšina. Do parlamentu sa dostali ešte aj kresťanskí demokrati, ľavičiari a zo ziskom 6.73% aj neskôr zániková strana NY demokrati. Sociálni demokrati získali 138 kresiel. V roku 1994 sa okrem volieb uskutočnilo aj referendum o vstupe Švédska do Európskej Únie. Voľby vyhrali sociálny demokrati najväčším víťazstvom od roku 1982, získali 45.25% ,ministerským predsedom sa stáva Ingvar Carlsson, ktorý v roku 1995 odstúpil a na jeho miesto nastúpil Goran Persson. Ostatné strany získali vo voľbách v roku 1994-konzervatívci-22.38%,stredopraví a liberáli po 7 %,ľavičiari-6.17%,zelený-5% a do parlamentu sa dostali aj o 0.07% kresťanskí demokrati. Sociálni demokrati získali 161 kresiel. Vo voľbách v roku 1998 na ktorých účasť bola 81,31 % zvíťazili sociálni demokrati zo ziskom 36,39% pred konzervatívcami 22,90%,ľavičiari získali 11,99 %,kresťanský demokrati-11,77%,stredopraví-5,13%,liberáli-4,72% a zelení-4,5%.Sociálny demokrati získali 131 mandátov z 349.Vo voľbách v roku 2002 bola účasť na voľbách 80,11%.Víťazom sa opäť stali sociálny demokrati zo ziskom 39,85%,za nimi skončili konzervatívci zo ziskom 15,25%,liberáli-13,39%,kresťanský demokrati-9,15%,ľavica-8.39%,stredopraví-6.19% a zelený-4.55%.Pozoruhodným bol najmä nárast liberálov s 4.72 na 13.39%. Výsledky volieb ukázali nadobudnutie sociálnych demokratov skoro 40 %, 3.6 % nárast od roku 1998 a získanie 144 kresiel v 349-členom parlamente, čo značí zvýšenie o 13 kresiel oproti roku 1998.

Zvláštnosťou švédskeho politického systému je to, že ak strana ,ktorá nezískala 4% ale v ostatných regiónoch 12% a viac ma nárok na vstup do parlamentu.

Súdnictvo:
Švédsky súdny zbor je úplne nezávislí od vlády a zahrňuje v sebe tri stupne súdov: Ústavný Súd, šesť súdov na odvolanie, a okresné a mestské súdy. Ústavný Súd je súd konečného odvolania sa, celkove rozhodne o súdnom spore a môže tiež vydať nový rozsudok v danej kauze. Odvolacie súdy, okrem odvolávajúcej súdnej právomoci, sú zodpovedné za správu súdneho systému v regionálnych oblastiach a robia taktiež ďalší výcvik sudcov. Okresné a mestské súdy sú súdy prvej inštancie. Súdny proces obyčajne pozostáva s troch až piatich neodborníkov, ktorí sú súčasťou poroty .
Súčasťou švédskeho súdneho systému, kopírovaním zahraničia, je ombudsman, ktorého povinnosťou je kontrolovať ako súdy a správcovia praktizujú zákon a dodržiavajú práva. Ombudsman rieši aj sťažnosti občanov, robí prieskumy, a kontroluje omyly alebo previnenia súdov. Ombudsman je vymenovaní parlamentom na dobu štyroch rokov; na začiatku 90 rokov malo Švédsko štyroch takýchto vysokých úradníkov.

Švédsky vstup do EU :
V máji 1994 Európsky Parlament odporučil Švédsko na vstup Európskej Únie(EU). Referendum o vstupe sa konalo 13.11. 1994. Švédi hlasovali –za- 52.2 %,proti -46.9 % z celkovej 83 %účasti na referende a Švédsko sa stalo členom EÚ v Januári 1995.

Kráľ:
Švédsky kráľ (od septembra 1973 Carl XVI Gustaf) nemá žiadnu politickú moc. Zastupuje národ. Podľa ústavy je hlavou štátu a v tejto funkcii zohráva úlohu len pri štátnych oficialitách ako oficiálny reprezentant Švédska. Jedna z jeho zodpovedností je otváranie výročnej schôdze parlamentu v septembri každého roku. Nezúčastňuje sa na rokovaniach vlády a ani nepodpisuje vládne rozhodnutia. Jeho niekdajšia úloha pri výbere premiéra bola presunutá na parlament.

Vláda:
Politická zodpovednosť spočíva na vláde (regering) a na politickej strane/stranách, ktoré sú v nej zastúpené. Vo vláde pôsobí 22 ministrov: premiér (statsminister), vicepremiér, 13 vedúci ministerstiev (departementsche) – spravodlivosti, zahraničných vecí, obrany, zdravotníctva a sociálnych vecí, dopravy a komunikácií, financií, vzdelávania a vedy, pôdohospodárstva, práce, kultúry, priemyslu a obchodu, vnútra a životného prostredia, a 7 ministri bez portfólia. Pri vláde môžu pôsobiť aj nezávislí experti. Pravidlom však je, že ministri reprezentujú politickú moc a politické strany, ktoré sú pri moci. V mnohých prípadoch si poslanci parlamentu zachovávajú svoj poslanecký mandát, kým vykonávajú vládnu funkciu (ich mandát spočíva). Namiesto nich nastupujú v parlamente náhradníci.

Každý minister však má právo zúčastňovať sa na parlamentných diskusiách.Podľa ústavy formálna moc vládnych rozhodnutí spočíva na vláde, nie na monarchovi. Keď vláda podá demisiu, predseda parlamentu musí pred podaním návrhu na nového premiéra zvolať predsedov parlamentných strán spolu podpredsedami parlamentu. Parlament potom hlasuje o tomto návrhu, na schválenie ktorého je potrebná absolútna väčšina. Ak návrh prejde, predseda parlamentu vymenuje nového premiéra, ktorý potom menuje ďalších členov vlády. Ak sa premiér sám vzdá funkcie, predseda parlamentu ho môže odvolať. To isté platí, keď parlament vysloví premiérovi nedôveru. Ďalší ministri vlády môžu byť odvolaní premiérom alebo parlamentom vyjadrením nedôvery.

Funkcie ministerstiev
Ministerstvá (departement) sú malé oddelenia, v ktorých nepracuje viac ako 100 osôb. Ich úlohou je
1. príprava vládnych návrhov rozpočtov a zákonov,
2. vydávanie zákonov a ďalších právnych predpisov,
3. medzinárodné vzťahy,
4. menovanie členov úradu,
5. spracúvanie námetov a interpelácií od občanov adresovaných vláde.
Vláda ako celok je zodpovedná za všetky vládne rozhodnutia.

Parlament:
Od r. 1971 má Švédsko jednokomorový parlament (riksdag). Dvojkomorový systém, ktorý v krajine existoval od r. 1866, bol zrušený novelizáciou ústavy v r. 1968-69. Parlament je volený na 4 roky v priamych voľbách, volebné právo majú všetci občania Švédska. Parlament má 349 členov. Poslancom parlamentu sa môže stať každý občan Švédska, ktorý dosiahol vek potrebný na využívanie volebného práva. Voľby sa konajú na základe proporcionálneho systému, aby bolo zaručené také rozdelenie kresiel v parlamente, ktoré by zodpovedalo výsledkom celoštátneho hlasovania, pričom Švédsko ako celok tvorí jeden volebný obvod. Novozvolený parlament sa po prvýkrát schádza 14 dní po voľbách. Parlament môže s podporou absolútnej väčšiny vysloviť nedôveru premiérovi, jednotlivým ministrom alebo celej vláde. Ak je nedôvera vyslovená vláde, vláda do 1 týždňa vyhlási nové voľby.Predsedníctvo parlamentu tvoria predseda a traja podpredsedovia parlamentu. Každý novozvolený parlament si zvolí aspoň 15 stálych výborov, z ktorých je jeden ústavnoprávny a jeden pre financie, rozpočet a dane. Zameranie ostatných výborov väčšinou zodpovedá zameraniu ministerstiev. Počas svojho funkčného obdobia môže parlament ustanoviť aj ďalšie výbory. Vo výboroch sú jednotlivé politické strany zastúpené podľa svojej politickej sily v parlamente. Na schôdzach výborov sa môžu zúčastňovať aj ministri, ktorí poskytujú informácie a podávajú správy.

Vysvetlenia a iné relevantné informácie podávajú na týchto schôdzach ministerskí úradníci. Funkcie členov prezídia parlamentu a predsedov výborov sa rozdeľujú na základe dohody medzi politickými stranami.
O všetkých záležitostiach prerokúvaných vo výboroch sa podávajú správy na plenárnej schôdzi parlamentu. Správy obsahujú všetky relevantné fakty a informácie súvisiace s návrhom. Členovia vlády obhajujú svoje návrhy na plenárnej schôdzi parlamentu. Ministri sa obyčajne nezúčastňujú na rozpravách o návrhoch zákonov podaných jednotlivými poslancami. Takéto návrhy zákonov, ktoré sa priamo nevzťahujú k vládnym návrhom zákonov, preskúma vláda a stanovisko predkladá na ďalšiu schôdzu parlamentu. Parlament zasadá približne 8 mesiacov (od októbra do polovice júna). Výbory spravidla zasadajú v utorok a vo štvrtok, plenárne schôdze sa konajú od utorka do štvrtka.

Volby :
sa konajú každé 4 roky, vždy v tretiu septembrovú nedeľu. Vláda má právo vyhlásiť mimoriadne voľby, ktoré sa konajú medzi dvoma riadnymi voľbami. Mandát plynúci z výsledkov mimoriadnych volieb platí len do skončenia obdobia zostávajúceho do konania riadnych parlamentných volieb.

Referendá:
sa môžu konať iba vo dvoch prípadoch. Parlament môže schváliť zákon, v ktorom vyhlási konzultatívne referendum. Doteraz sa vo Švédsku konalo iba 5 konzultatívnych referend, posledné bolo v novembri 1994 o vstupe Švédska do Európskej únie.
V r. 1979 bola ústava novelizovaná v takom zmysle, že "rozhodujúce" referendá sa môžu konať iba novelizáciou ústavy. Návrh na takéto referendum môže podať jedna tretina všetkých poslancov parlamentu, to sa potom koná súčasne s parlamentnými voľbami. Doteraz sa vo Švédsku nekonalo ani jedno rozhodujúce referendum. Okresné samosprávne orgány:
Švédsko je rozdelené do 286 „okresov“ (Kommun) s priemerným počtom obyvateľov 30 tisíc. Každý okres má svoj vlastný parlament a vládu. Okresný parlament (Kommunfullmäktige) je volený vo všeobecných voľbách, ktoré sa konajú každé 4 roky zároveň s voľbami do národného parlamentu. Z okresného parlamentu sa vytvára okresná vláda (Kommunstyrelsen).
V právomoci okresných samosprávnych orgánov je napríklad vzdelávanie (okrem univerzít), sociálna starostlivosť, výstavba, životné prostredie, zdravotníctvo, kultúra a oddych. Hlavné zdroje príjmu sú miestne dane a dotácie od štátu.

Regionálne samosprávne orgány:
Na regionálnej úrovni tiež pracujú samosprávne orgány – regionálny parlament a regionálna vláda, volené vo všeobecných voľbách.

Švédsko je rozdelené do 23 regiónov (Landsting) s priemerným počtom obyvateľov 342 tisíc. Mestá Göteborg a Malmö a ostrov Gotland nepatria do týchto regiónov, sú v pôsobnosti okresných orgánov. Hlavná kompetencia regionálnych samosprávnych orgánov sa týka zdravotníctva, čo zahŕňa aj vzdelávanie v oblasti zdravotníctva (napr. zdravotných sestier a fyzioterapeutov). Regióny tiež podporujú regionálny rozvoj, kultúrne aktivity a verejnú dopravu na regionálnej úrovni.

Hlavné politické strany vo Švédsku sú:

Sociálnodemokratická strana (SAP)
Sociálnodemokratická strana je dominantnou politickou silou vo Švédsku už vyše 60 rokov. SAP začala fungovať ako tradičná strana pracujúcich, dnes sa však stala stranou ľudí zo strednej triedy, najmä štátnych zamestnancov. Súčasným predsedom strany a zároveň premiérom je Göran Persson.

Moderata samlingspartiet
Ide o najväčšiu nesocialistickú stranu vo Švédsku. Jej súčasný líde Carl Bildt bol premiérom v r. 1991-1994. Jej politika sa pohybuje medzi tradičnou konzervatívnou, neoliberálnou, sociálno-konzervatívnou a liberálno-konzervatívnou orientáciou. Carl Bildt sa aktívne zúčastňoval v mierovom procese na Balkáne ako vyjednávač Európskej komisie.

Folkpartiet liberalerna
Podobne ako konzervatívci, aj Liberálna strana bola vytvorená z parlamentnej frakcie. Strana bojovala za rozšírenie volebného práva. Keď sa tento cieľ dosiahol, strana sa rozdelila kvôli nezhodám v otázke prohibície. V r. 1934 sa strana opäť zjednotila.

Centerpartiet
Strana stredu začínala ako strana poľnohospodárov. Keď sa počet farmárov znížil, strana sa snažila nájsť si novú identitu. Dnes reprezentuje najmä ľudí žijúcich v riedko osídlených oblastiach. Má tiež silný environmentalistický rozmer.

Vänsterpartiet (Lavicová strana)
Ľavicová strana nedávno vypustila zo svojho názvu slovo "komunizmus", mnoho jej lídrov sa však považuje za komunistov. Strana sa stavia veľmi dôrazne proti členstvu Švédska v Európskej únii.

Miljöpartiet de Gröna
Keď na švédskom západnom pobreží začali vymierať tulene, švédski voliči si začali uvedomovať nebezpečie znečisťovania životného prostredia a hlasovali za "stranu zelených". V parlamente boli od r. 1988 do r. 1992, negatívny postoj voči členstvu Švédska v EÚ ich však v r. 1994 dostal späť.

Kristdemokratiska samhällspartiet
KDS začínala ako kresťanská akčná skupina pôsobiaca v prospech zachovania vyučovania náboženstva vo švédskych školách.

Založenie politickej strany možno považovať za protest voči rastúcej sekularizácii švédskej spoločnosti v tých časoch. Na rozdiel od kresťanských demokratov v iných západoeurópskych a stredoeurópskych krajinách KDS nie je založená na katolíckych tradíciách, ale na nonkonformnej tradícii.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk