Rozloha:49 tis. km2 .620 - Samova ríša - obrana proti Avarom a Frankom.9 st. - Nitrianske kniez., 853 - zlúčenie s Moravským.Veľkomoravská ríša - 10 st. - rozpad - Slovensko pod vplyvom Uhorských kráľov (až do 1918).- 18 st. - Maďarizácia- 1848 - Žiadosti slov. národa- 1918 - rozpad monarchie, vznik Česko-slovenskej republiky:rozloha - 140 tis. km2.patrila tam Zakarpatská rus -

vďaka Parížskemu mieru - 1919.Kianovská zmluva - 1920 - upresnenie hraníc ČS:J: hranica sa upravila.V: ČS stratilo Zak. rus (po 2. svetovej).Po vojne 9.5.1945 sa ČS zjednotilo - 128 tis. km. (Č:79 tis.,S:49).14.3.39 - vznik Slov. štátu.Poloha, rozloha, hranice.

1. matematickogeogr. poloha: Sl. leží v stredných zemepsných šírkach sev. pologule. Prebieha tu 48 a 49 rovnobežka.J - Patince - 47o44)S - Oravska Polhora - 49o37)- 1o53) rozdiel.Z - Záhorská ves - 16o50).V - Nová Sedlica - 22o34)- 5o44) rozdiel (čas. rozdiel: 22min45s).Slovensko leží v jednom časovom pásme. (Stredoeurópske).Poloha Sl. predurčuje množstvo slneč. radiácie - radiácia sa mení.21.3 -Slnko vrcholí na 49 rovnobežke pod 41 uhllom.21.9 -Sklon sa mení: 41 + 23,40 = 64,30 - pod týmto uhlom slnko vrcholí na pravé polundnie = letný slnovrat.41 - 23,40 = 17,30 - zimný slnovrat 21.12.Rozdiel medzi ulhami slnovratov v zime a lete je veľký - tuhá zima.-vnútrozemský štát. Najbližšie máme k Jadranskému moru - 350 vzd. č.Najďalej: Čierne - 678 km Severné - 791

Baltské - 520Zrážky pochádzajú z Atlantického oc. Nemáme ani typickú oceánsku ani typickú kontinentálnu klímu - prechodná klíma.Severná hranica Slov. - hlavné rozvodie - hranica medzi úmoriami, oddeľuje odtok riek. - Kysucké, Oravské Beskydy, Tatry.Popradská kotlina a Zamagurie = jediné územie patriace do úmoria Baltského mora. (Väčšina riek tečie do Čierneho mora)

- nadmorská výška Zohráva dôležitú úlohu: diferencuje sa klíma, vegetácia, pôdy. Najniž. bod - +94 m. - vtok Bodrogu do maď.Najvyš. bod - +2666 m. - Gerlach.Rozdiel - 2500m - zapríčinené vekom územia.Priemern. nad. v. - 392 m. - je to o 100 viac ako Európsky priemer. Do 300 m. sa považujú za nížiny - 40 % rozlohy,300 - 750 - nízke vysočiny - 41 %,750 - 1500 - stredné vys. - 17,5 % - nevyužívajú sa,1500 - + - vysoké vysočiny - 0,9 % - 1 % - Tatry - najmenšie veľhory na svete.

- hraničná čiara1720 km - keby hran. č. bola kružnicou bola by 2,1x menšia.3/4 hran. č. sú prírodné hranice (pohoria, rieky)Medzi Z a V je vzdušnou č.