India

India sa rozkladá na polostrove Predná India, priľahlej časti ázijskej pevniny a na ostrovoch Andamany a Nikobary v Bengálskom zálive a na Lakadivách ležiacich v Arabskom mori.

rozloha: 3 287 590 km2

V Indii sa nachádzajú pohoria Východný a Západný Ghát ležiaci na polostrove Predná India. Na severných hraniciach Indie sa nachádzajú pohoria Himaláje a Karakoram. Najvyššou horou Indie je Čchokori 8 611 m n. m. Medzi Himalájami a Dekanskou plošinou sa rozkladá veľmi úrodná Indoganžská nížina vytvorená riečnymi náplavmi. Rieky v povodí Gangy a Brahmaputry majú pomerne vyrovnané vodné stavy, pretože sú napájané z himálajských ľadovcov. Rieky plošiny Dekan ako Mahándí, Gódávarí a Krišna majú naproti tomu nestály vodný stav. Na úpätí severných horských pásiem je subtropické podnebie, na ostatnom území je podnebie tropické a monzúnové. Teploty sa pohybujú medzi 20-33°C. Zrážky sú veľmi nevyrovnané a vplyvom monzunových dažďov dosahujú miestami svetových maxím. Napríklad v Čérápundží naprší až cez 12 000 mm zrážok ročne. Na severozápade je nedostatok vlahy, pretože sem už nedosahujú monzunové dažde. Nachádza sa tu púšť Thár. Vegetácia je veľmi rôznorodá: od stále zelených dažďových pralesov cez savany v suchých oblastiach a vysokohorské kroviny a lúky až po pustiny a púšte.

Hlavné mesto Indie je Naí Dillí. India je nezávislý štát. Štátnym zriadením je federatívna republika, ktorá sa skladá z 25 štátov a 7 zväzových teritórií. Oficiálny názov Indie je Indická republika. Hlavou štátu je prezident a zákonodarným orgánom dvojkomorový parlament skladajúci sa zo Snemovni ľudu a Rady štátov. Indie má přes cez miliardu obyvateľov. Hustota zaľudnenia je 287 obyvateľov na km2. Približne 72% obyvateľov je indoeurópskeho pôvodu, 25% dravidského a zbytok tvorí austro-ázijská a mongoloidná rasa.
Obyvateľstvo je mnohonárodnostné. Najpočetnejšie sú zastúpení Hindovia, Telugovia, Bengálci, Maráthovia, Tamilovia, Urduovia a Kudžarátci. Najviac zastúpené sú tri náboženstvá. Hinduizmus vyznáva 80,3% obyvateľov, islam 11% a kresťanstvo 2,4%. Prirodzený prírastok obyvateľstva je 2,1% ročne.
V Indii bolo zistených cez 700 jazykov a dialektov. Úradnými jazykmi sú hindština a angličtina. V roce 1993 bolo asi 53% obyvateľov negramotných.

V poľnohospodárstve, ktoré je veľmi zaostalé a závislé na klimatických výkyvoch, pracuje 61% obyvateľov, ktorí obhospodárujú asi 51% územia. 4% plochy Indie sú pasienky a 20% je zalesnených.

Medzi najpestovanejšie rastliny patrí ryža s ročnou produkciou asi 190 miliónov ton, ktorá radí Indiu na druhé miesto na svete. Ďalej pšenica s produkcou asi 45 miliónov ton a tretím miestom na svete a čirok s približne 22 miliónmi ton a prvým miestom na svete. V roku 1991 bola Indie s 13 miliónmi ton najväčším svetovým producentom cukru. Z hospodárskych plodín sa ďalej pestujú podzemnica olejná, banány, fazuľa, čaj, juta, jačmeň, zemiaky, bavlna, tabak a kaučuk.

Stáda skotu sa 196 miliónmi kusov a stáda byvolov s 77 miliónmi kusov sú najväčšie na svete. Ďalšími domácimi zvieratami sú ovce a kozy a výnimočne i prasatá. I cez takto veľké stáda trpí značná časť obyvateľstva hladom. Krava je pre hinduistov posvätné zviera a nesmie byť zabité. I malé počty prasiat majú náboženský dôvod. Pre hinduistov je prasa nečisté a korán zakazuje požívať bravčové mäso vyznavačom islamu. Cez 80% obyvateľov Indie preto neje hovädzie a cez 90% bravčové mäso. Z prírodných a nerastných surovín sa v Indii ťaží drevo, čierne uhlie, ropa, zemný plyn, rudy medi, železa a mangánu, zinok, olovo, chróm, meď, zlato, bauxit, magnezit, diamanty, sľuda, soľ, fosfáty a grafit. Medzi najvýznamnejšie priemyselné odvetia Indie patrí priemysel potravinársky, textilný, hutnícky a strojárenský. V doprave prevládajú železnice, ktoré mali v roku 1991 celkom 63 287 km tratí. Cesty sú málo kvalitné. Hlavnými prístavmi v Indii sú Bombaj a Kalkata. India má približne 100 letísk.