Polárné oblasti

Neustála tma a teploty v zime hlboko pod nulou vytvárajú z polárných oblastí najmenej hostinnejšie miesta na Zemi. Avšak priaznivejšie podmienky, ktoré prichádzajú s letom, prinútili podivuhodné množstvo rastlín a živočíchov nájsť si rôzne spôsoby ako prežíť. okolie okolo severného pólu sa nazýva Arktída a oblast okolo južného pólu Antarktída.
V lete vystúpi teplota "až" na – 21°C a v zime môže klesnúť až na –68°C alebo –88°C. Niekde je ľad hrubý až 2 km. Živočíchy v Antarktíde

Medzi živočíchy, ktoré žijú v Antarktíde patria: tuleň, mrož, tučniak, morské vtáky.. Chudobné rastlinstvo dáva živočíchom iba omedzené živiny. Tučniak a tuleň sa často sami stávajú potravou kosatiek. Lovia výhradne iba v mori, hľadajú ryby a iné morské živočíchy.
Tuleň leopardí: meria 3,6 m, váží 450 kg a má ostré zuby v silných čelustiach. Jeho potravou sa stávajú tiež aj iné druhy tučniakov a tulene.
Kosatka dravá: je najväčší druh delfínov, samci merajú do 9 m, samice okolo 6 m. Dokážu plávať rýchlosťou 60 km/h. Majú červený chrbát s vysokou chrbtovou plutvou a biele brucho.
Vráskavec ozrutny: je to najväčšie zviera, aké žije na Zemi. Meria cez 30 m a váží cez 130 ton. Najviac vráskavcov sa nachádza práve v Antarktíde. Živí sa určitým druhom rýb, ktorých teraz nie je dostatok, čo má na príčine lov rýb. I cez veľkú ochranu už je na svete len cez 6000 vráskavcov. V roku 1930 sa v Južnej Georgii zabilo približne 29 000 vráskavcov pre ich tuk.

Tundra

Na severe, v Grónsku, pokrýva celú krajinu hrubá vrstva ľadu. Avšak sú lemované rozsiahlými pásmami tundry, kde pôda na leto trochu rozmŕza. Na juhu tundra prechádza cez škandidavské, sibírske, aljašské a kanadské lesy. Táto hranica- medzi pásmom lesa a tundry sa pokladá za hranicu polárných oblastí. Výrazným znakom tundry je trvalo zamrznutá pôda, v ktorej vrchná vrstva v lete rozmŕza.To umožňuje rastlinám zakoreniť sa, ale nemôže sa u nich vyvinúť hlboký koreňový systém, pretože v tom im bráni trvalo zamrznutá spodná vrstva pôdy. Kvitnúca tundra je bohatým zdrojom všetkých bylinožravých živočíchov. Medzi najväčšie patria sobi, ktoré sa presúvajú na sever. Veľa vtákov používa rovnakú stratégiu, lietajú na sever vo veľkých kŕdľoch. Ako sobi, tak aj vtáci sa rozmnožujú v tundre, ale keď prichádza zima, zase sa sťahujú na juh. Veľa živočíchov tam zostáva. Polární dravci

Živočíchy aj vtáci, rozmnožujúci v tundre, sú pod neustálou hrozbou zo strany dravcov- medveďov, ale aj lasíc.

Stáda sobov sú pri sťahovaní prenásledujúci svorkou psov, ktorí si vyberajú slabé, staré alebo inak oslabené jedince ale aj kŕdle vtákov napáda polárna líška.
Najsilnejším útočnikom polárných oblastí je ľadový medveď, ktorý loví prevažne na zamrznutých vodách Severného ľadového oceánu. Leží na ľade a čaká na tuleňa krúžkovaného. Keď sa vynorí z diery ľadu hlava tuleňa, medveď zaútočí. Vzhľadom na to, že medveď sa živí morskými živočíchmi, je schopný preniknúť do severných oblastí tundry, do tmavej krajiny ľadom pokrytej pustatiny, dokonca aj do niekoľko kilometrového pásma samotného severného pólu- ďalej , než kam sa dostane hocijaké suchozemské zviera.