V niektorých krajinách majú ľudia vlahy dostatok a obdobia, kedy by jej mali nedostatok, sú zriedkavé. V iných oblastiach je však vody málo a ľudia nevedia, kedy opäť zaprší. Keď dážď chýba celé mesiace, ba aj roky, nastane sucho. Zemský povrch stráca viac vody, než dostáva. V oblastiach, ktoré sa nazývajú púšte, sú dažde veľmi zriedkavé. Ak sucho trvá pridlho, zvieratá hynú od smädu, úroda uvädá a ľudia trpia nedostatkom vody– môžu dokonca umierať od hladu.
Najsuchším a najhorúcejším miestom na Zemi je Údolie smrti. Jediným zdrojom vody v púštiach sú okrem riek oázy, ktoré sa označujú za kvitnúce záhrady púšte. Ako vznikajú púšte

Klesajúci vzduch sa postupne ohrieva a absorbuje vlhko. Tak vznikajú suché oblasti ako Sahara, kde je cez celý rok vysoký tlak vzduchu. Vetry z týchto oblastí fúkajú preč a vysoký tlak vzduchu bráni vlhkým vetrom od oceánov preniknúť až do púšte. Ďalší typ púšti vzniká v oblastiach zrážkového tieňa, ktoré sú zakryté horskými hrebeňmi alebo rozsiahlými zemskými pásmi pred mrakmi, prinášajúce vlahu. Tretí typ púšte vzniká poblíž pobrežia, kde sú vetry ochladzované studeným oceánskym prúdením. Vetry prídu o väčšinu svojej vlahy nad morom, a keď sa dostanú na pevninu, vzduch sa ohrieva a odoberá vlhkosť.

Svetové púšte

V afrike leží najväčšia púšť na svete– Sahara, spolu s pobrežnou Namibijskou púšťou a polopúšťou Kalahari v Južnej Afrike. Medzi ďalšie patrí Arabská púšť, Kara Kum na východ od Kaspického mora, Thárská púšť v Indii a Pakistáne, Veľká Západoaustrálska plošina s púšťami a polopúšťami a pobrežná púšť Atacama v Južnej Amerike. Veľká panva a Mohavská púšť ležia v oblastiach zrážkového tieňu.
Púšte sú oblasti s priemernými ročnými zrážkami menšími než 25 cm, kde množsvo odparenej vody presahuje množstvo spadnutej (dážď, sneh, krupy). Nie všetky púšte sú neznesiteľne horúce. Niektoré, napríklad Gobi v Číne a Mongolsku môžu byť neobyčajne studené s teplotami klesajúcimi v zime až pod –40o C.