Antverpy sa nachádzajú na severe krajiny, 89 km od Severného mora. Toto prístavné mesto je najväčším diamantovým centrom sveta, opracováva sa tu 85% surových diamantov a 50% všetkých brúsených diamantov. Je hlavným mestom Flandier. V Antverpách sa v roku 1920 uskutočnili prvé povojnové olympíjske hry.



Počet obyvateľov 10 113 000 (1995)

Rast obyvateľstva 0,3% (1995)

Hustota zaľudnenia 331 ľudí/km2 (857,3 ľudí/míľa2) (1995) ­jedna z najvyšších v Európe

Urbanizácia 97% (1995)

Dĺžka života 76 rokov (Muži 73, Ženy 80) (1995)

Dojčenská úmrtnosť 9 m?tvych na 1000 narodených (1990)

Gramotnosť 99%

Národnostné zloženie 56% Flámy

33% Valóni

12% zmiešaní alebo iní

Jazyky 56% flámčina (dialekt holandčiny ,Sever) ­ Goedendag, Hallo

32% francúzština (Juh)

1% nemčina (pri hraniciach s Nemeckom)

11% dvojjazyční (podľa etník)

Náboženská štruktúra 75% Rímskokatolíci (1987)

12% Slobodomyseľní

1,5% Moslimovia

1% Protestanti

10% Bez vyznania

0,5% Ostantí



Vláda



Typ vlády Konštitučná monarchia

Hlava štátu Kráľ Albert II (od 1993)

Nezávislosť 4.10. 1830 (od Holandska- Nizozemska)

Ústava 7.2. 1831, posledná úprava nastala 14.7. 1993 keď sa Belgicko stalo

federálnym štátom. Hlasovacie právo všeobecné a povinné od 18 rokov

Členstvo v medzinárodných organ. ACCT, AfDB, AG (pozorovateľ), AsDB, Australia Group, Benelux

Economic Union, BIS, CCC, CE, CERN, EBRD, EIB, ESA, EU,

Eurocontrol, FAO, G-9, G-10, G-24, IADB, IAEA, IBRD, ICAO,

ICC, ICCO(s Lux.), ICRM, IEA, IFAD, IFRCS, IJO(s Lux.), ILO,

IMF, IMO, INMARSAT, INRO(s Lux.), INTELSAT, INTERPOL,

IOC, IOM, ISO, ITTO(s Lux.), ITU, MTCR, NACC, NATO, NEA,

NSG, OAS (pozorovateľ), OECD, OSCE, PCA, UN, UNCTAD,

UNESCO, UNHCR, UNIDO, UNRWA, UPU, WCL,WEU, WHO,

WIPO, WMO, WtoO, WtrO, ZC

Členenie Belgicko sa člení na 3 menšie štáty:

Flámsko (Záp. Fladnry, V. Flandry, Atverpy, Flám.Brabant, Limburg)

Valónsko (Henegavsko, Namur, Brabant, Liege, Luxembourg)

Brusel

Dejiny

Územie dnešného Belgicka bolo od 3.storočia pred.n.l. osídlené keltským kmeňov Belgov, v roku 56 p.n.l. ho dobyl G.I. Caesar a stalo sa súčasťou Rímskej ríše. V 3.-4. storočí n.l. sa sem sťahovali germánske kmene Frankov, Sasov a Frízov, od 5. storočia patrilo k Franskej ríši. Po jej rozpade v roku 863 sa západná časť dnešného Belgicka stala súčasťou Západofranskej ríše a východná Východofranskej ríše. V 11. a 12. storočí tu vzniklo niekoľko kniežatstiev (Barbantsko, Flandersko a i.), ktorých mestá (Bruggy, Gent, Antverpy, Brusel) sa v 12.-13.