République Française • Francúzska republika

Poloha: Francúzska republika sa nachádza v západnej Európe. Je druhým najväčším štátom Európy (po Rusku). Jej výhodná poloha v miernom pásme medzi Atlantikom, Severným a Stredozemným morom prispela k včasnému hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju. Rozloha: 547 026km2 (bez zámorských území a zámorských departmentov) Správne rozdelenie: 96 departmentov vlastného Francúzska zoskupených do 22 regiónov (hospodárskych oblastí); ako zvyšky niekdajšej francúzskej koloniálnej ríše zostali Francúzsku zámorské departmenty Réunion, Martinique, Guadeloupe a Francúzska Guayana, ako aj zámorské územie Afar a Issa (Francúzske somálske pobrežie), ostrovy Saint Pierre a Miquelon, Komory, Nové Hebridy (kondomínium s Veľkou Britániou), Nová Kaledónia, Wallis a Futana, Francúzska Polynézia a francúzska oblasť pri južnom póle. Štátne zriadenie: Na čele štátu je prezident volený obyvateľstvom na sedemročné funkčné obdobie. Zákonodarným orgánom je dvojkomorový parlament, ktorý sa skladá z Národného zhromaždenia so 491 poslancami a zo senátu, ktorý má 305 členov. Vrcholným orgánom výkonnej moci je vláda, ktorej predsedu menuje prezident republiky.
Mena: 1 francúzsky frank = 100 centimov
Úradný jazyk: francúzština



FYZICKO-GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA:
Prírodné podmienky: Francúzsko má vzhľadom na rozsiahlosť územia veľmi pestrý povrch. •Členitosť:
OSTROVY: Korzika
Zálivy: Biskajský, Lionský záliv (+ Lamanšský prieliv; Calaiská úžina)
MORIA: Stredozemné, Ligúrske more
OCEÁNY: Atlantický oceán

•Pohoria: Povrch tvorí niekoľko horských skupín. Veľhorské pásmo francúzskych Álp (najvyšší vrch - Mont Blanc 4810m - zároveň najvyšší vrch Európy) presahuje Pyreneje ako rozlohou, tak i nadmorskou výškou. Obe pohoria nesú výrazné stopy zaľadnenia a menšie ľadovce i dnes napájajú horské toky. Francúzske stredohorie je rozsiahla plošina rozrušená hlbokými zárezmi riek. Nad jeho zvlneným povrchom vystupujú vrcholy sopečného pôvodu. Na severovýchode sa zdvíhajú Vogézy, dosahujúce približne šumavské výšky. Pyreneje tvoria hranicu so Španielskom, Alpy zase s Talianskom. Lesy sa uchovali prevažne len v horách a netvoria viac než 20% rozlohy zeme. •Nížiny: Nížiny vypĺňajú prevažne sever a západ. Jadrom rozsiahlej Severofrancúzskej nížiny, ktorá je úrodnou poľnohospodárskou oblasťou, je Parížska panva, centrálne ťažisko zeme. Rozsiahlejšia Akvitánska nížina prilieha k Atlantiku.