Na juhu je od Biskajského zálivu oddelená mohutným valom piesočných presypov zarastených borovicovými lesmi. •Podnebie: Podnebie Francúzska je v rôznych oblastiach rozdielne, a tak umožňuje rozsiahlu a rozmanitú poľnohospodársku výrobu. Nížiny na severe a západe majú prímorskú klímu s množstvom zrážok a miernymi zimami, so snehovou pokrývkou len vo vyšších polohách. Letá sú teplé a veľké plochy patria skoro po celý rok k zeleným lúkam a pastvinám. Ďalej do vnútrozemia sú suchšie pôdy. Plošiny majú drsnejšiu klímu s daždivými zimami. Stredomorský juh chránený pred oceánskymi vplyvmi má už suché až subtropické podnebie s teplým letom a miernou zimou, keď prichádza väčšina zrážok. Biskajská oblasť je taktiež teplá, avšak je aj vlhšia. •Vodstvo: Francúzsko má priamy prístup k oceánu, a to ku Atlantickému, taktiež ku Stredozemnému moru. Čo sa týka riečnej siete, odtokové pomery francúzskych riek vykazujú značné rozdiely. V severných oblastiach majú stabilné vodné stavy s malým spádom, teda majú i dobré plavebné podmienky. Nízke rozvodie tu prekonáva radu vodných prieplavov. Platí to hlavne o Seine s jej prítokmi. Hladina najdlhšej francúzskej rieky Loiry už značne kolísa. V južných častiach zeme majú rieky v lete vody málo. Medzi ďalšie významné rieky patria: Garonna, Rhône a Marne. Veľký hospodársky význam majú dobre vybudované prieplavy medzi Rýnom a Rhônou, Rýnom a Marnou, Seinou a Loirou, ako i Garonnou a Stredozemným morom. HISTÓRIA FRANCÚZSKA:
Francúzsky štát sa formoval už v 10.storočí po nástupe kráľovskej dynastie Kapetovcov. V stredoveku bolo Francúzsko jedným z najvyspelejších európskych štátov. V takzvanej storočnej vojne Anglicka s Francúzskom (1337-1453) stratili Angličania prakticky všetky dŕžavia na európskom kontinente. Krátko potom, keď sa kráľovi Ľudovítovi XI. podarilo pokoriť väčšinu mocných feudálov, došlo koncom 15.storočia k vytvoreniu jednotného francúzskeho národného štátu vo forme centralizovanej absolutistickej monarchie, ktorej rozmach a koloniálna expanzia vyvrcholila za vlády Ľudovíta XIV. Po jeho smrti (1715) nastal rozklad feudálnej spoločnosti. Úsilie buržoázie o získanie podielu na moci v štáte a odpor utláčaných ľudí vyvrcholilo Veľkou francúzskou buržoáznou revolúciou (1789-1794), a potom buržoázne demokratickou revolúciou v rokoch 1848-1849, ktoré boli udalosťami celosvetového významu. Po revolúcii v roku 1870 a potlačení historickej Parížskej komúny v roku 1871 nastalo obdobie stabilizácie buržoáznej republiky a vysielania zámorských výprav, ktorými sa Francúzsko stalo druhou najväčšou koloniálnou veľmocou.