Holandsko

Poloha

50°45´ - 53°30´ s.z.š.
3°20´- 7°10´ s.z.d.
Leží na západe Európy. Na východe hraničí s Nemeckom (592 km) a na juhu s Belgickom (424 km).

Rozloha

41863 km2

Vertikálna a horizontálna členitosť

Celé územie Holandska tvoria nížiny. Polovica je položená nižšie, ako hladina mora. Pobrežná čiara bola vytvorená piesočnými dunami. Za nimi sa nachádzajú poldery, ktoré vznikli vysušením mora. Pobrežné duny a piesočné hrádze bránia rozširovaniu sa mora. Ostrovy patriace Holandsku: Západofrízske ostrovy (Texel, Vieland, Terschelling, Ameland, Schiermonnikoog a Rotum), ostrovy pri pobreží provincie Frízsko a Groningen, ďalej na juhu Zeeuwse a Zwidhollandse eiladen, Holandské Antily, ktoré sú zámorským autonómnym územím a ostrov Aruba.

Podnebie

Podnebie je prímorské s teplými letami (16,5°C v júni) a miernymi zimami (2°C v decembri). Vo vnútrozemí je aj chladnejšie.

Vodstvo

Celé územie sa nachádza v delte troch veľkých riek: Rýn, Maas a Schelde.

Fauna

Vo faune dominuje vodné vtáctvo, zajace, králiky, a drobná lesná zver.

Pôdy

Poľnohospodárska pôda tvorí 53,9%, lesy 9% a ostatné 37,1%.

Stručné dejiny

-r.1581-zosadenie Filipa II. a vytvorenie samostatnej buržoáznej republiky Spojených nizozemských provincií s miestodržiteľom Viliamom I. Oranžským. Ich nezávislosť bola postupne uznávaná európskymi veľmocami
-r.1830-vznik Holandského kráľovstvá s dnešnou
podobou hraníc odtrhnutím sa Belgicka a Luxemburska
-r.1948-vytvorenie colnej únie s Belgickom a Luxemburskom - BENELUX
-r.1960-BENELUX je pretvorená na hospodársku úniu

Štátne zriadenie

-parlamentná monarchia
-hlavou štátu je kráľovná Beatrix od r.1980
-zákonodarným orgánom je dvojkomorový parlament, tzv generálne stavy volené na štyri roky
1.komora (senát) má 75 členov
2.komora (poslanecká snemovňa) má 150 členov
-výkonná moc je v rukách kráľovny a vlády

Obyvateľstvo

-16 miliónov obyvateľov
-hustota: 382 ľ/km2 (najvyššia v Európe)
-prirodzený prírastok: 0,5%
-stredná dĺžka života: muži 74 r., ženy 81r.
-urbanizácia: 89%
-gramotnosť: 100%
-etnické zloženie: Holanďania 95,3%, Turci 1,4%, Maročania 1,1%, Nemci 0,3%, ostatní 1,9%
-religiózne zloženie: kresania 59%, z toho katolíci 34% a protestanti 25%, ostatné 5%, ateisti 37%
-úradný jazyk: holandština, na severe je rozšírená frízština

Sídla
Amsterdam: 750 tisíc obyv., hlavné korunovačné mesto Holandského kráľovstva, bolo založené v 13.storočí, ako prístav pri ústi rieky Amstel. Rozkladá sa na bahnitých ostrovoch a má viac, ako 800 mostov.

Kvôli možným záplavám je väčšina domov postavená na stĺpoch.
Rotterdam: 610 tisíc obyv., najväčší prístav na svete. Je to moderné mesto 20. Storočia. Z historického jadra zostalo iba veľmi málo, pretože mesto bolo počas 2. Svetovej vojny silno bombardované. Euromost-európsky sťažeň z r.1960 je najvyššou stavbou Holandska.
Haag:470 tisíc obyv., sídlo vlády, ústredných orgánov, Medzinárodného súdneho dvora OSN, centrála EUROPOLU a ďalších viac než 60 zahraničných zastupiteľských úradov. Buitenhof-vnútorné nádvorie historického komplexu a Binnenhof-súbor správnych a reprezentačných budov sú spolu najnavštevovateľnejšími miestami tohto mesta.

Poľnohospodárstvo -úrodná pôda 27%, pastviny 32%, lesy 9%
-tvorí 4% HDP
-veľmi intenzívne, výkonné a modernizované
-pestuje sa: paradajky, cukrová repa, obilniny
-vyše 4,5 mil. dojníc sa chová na polderoch
-5.miesto v produkcií masla v Európe,4.miesto v produkcií syrov a 1.miesto v produkcií cibuľových kvetín
-vyváža sa veľa tulipánov, narcisov, ktoré sa pestujú na polderoch a tie šalát vysokej kvality pestovaný hlavne v skleníkoch

Nerastné suroviny

-uhlie, provincia Linburg
-kamenná soľ, Hengel a Delfzjil
-zemný plyn, Severné more-4. najväčší producent na svete

Priemysel

-podniky s najväčším obratom: Shell-ropa, Unilever-potraviny a chémia, Philips-elektronika, Akzo-chémia
-najdôležitejšie odvetvia sú: strojárstvo-výroba elektroniky, lietadiel a lodí, petrochémia, textilný a hutnícky-výroba ocele
-malý priemysel na spracovanie diamantov je v Amsterdame
-ťažký priemysel, ako je rafinácia ropy, výroba ocele, strojárenstvo sa nachádzajú pri pobreží alebo Pri riekach a kanáloch, obzvlášť v Rotterdame, Ijmundene, Amsterdame, Dordrechte, Arnhene a Nijmengene; Holandsko bolo najväčším znečisťovateľom Severného mora v polovici 90-tych rokov

Doprava

-roviny sú vhodné pre rozvoj komunikácií, ale problémy tvorí množstvo kanálov a riek
-Holandsko má 2753 km železníc z toho1987 km je elektrifikovaných,111891 km ciest a takmer
5052 km splavných riek a kanálov
-dôležitá je námorná doprava, Holandsko ovláda veľkú časť námornej dopravy západnej Európy
-vnútrozemský letecký cestovný ruch je nízky, na medzinárodných leteckých linkách operuje KLM (Holandské kráľovské letecké linky).