Oficiálny názov: Lichtenštajnské kniežactvo

Krajina je pomenovaná po kniežacom rode Lichtenštajnov. Rodové meno je odvodené od rakúskeho hradu Liechtenstein. Rozloha: 160 km2

Vlajka: je tvorená modrou a červenou farbou a kniežacou korunou. Modrá farba je symbolom oblohy a červená predstavuje žiaru večerných ohňov. Kniežacia koruna pripomína jednotu ľudu a štátu.

Lichtenštajnsko je rozdelené na 11 územných celkov: Balzers, Eschen, Gamprin, Mauren, Planken, Ruggell, Schaan, Schellenberg, Triesen, Triesenburg, Vaduz.

Lichtenštajnsko leží v alpskej oblasti medzi Rakúskom a Švajčiarskom. Územie sa rozkladá vo východnej časti alpského údolia Rýna. Údolná nížina je na juhu ohraničená vrchom Fläscher Berg, na severe vystupuje vrch Schellenberg. Na území dolnej nivy sa rozkladali močiare. Boli však vybudované odvodňovacie zariadenia. Takto bolo umožnené i poľnohospodárske využitie pôdy. Najvyšším vrchom je Grauspitz (2599 m), ktorý leží v južnej časti Lichtenštajnska. Po hranici so Švajčiarskom tečie rieka Rýn. Okrem toho cez Lichtenštajnsko preteká aj rieka Samina. Hranice tvoria celkovú dĺžku 78 km, z toho 37 km je hranica s Rakúskom a 41 km hranica so Švajčiarskom. Podnebie

Klíma má v tejto oblasti chladnejší ráz. Podnebie je často ovplyvňované južným alpským vetrom, ktorý niekedy dosahuje silu víchrice. Priemerná teplota v januári je ­1°C a v júli je to okolo 20°C. Ročne spadne v údoliach asi 800 mm zrážok, v hrebeňových oblastiach je to až 2400 mm zrážok.

Fauna a flóra

Pôvodný lužný les alpského údolia rieky Rýn bol len zriedka zachovaný. Na svahoch a v údoliach prevládajú listnaté lesy, ktoré postupne prechádzajú do miešaných až ihličnatých lesov. Od výšky asi 1800 m sa vyskytuje už len kosodrevina, kry a horské lúky.

Zo zvierat sú tu zastúpené líšky, zajace, tchory, lasice, kuny, jazvece, vysoká zver a množstvo vtáčích druhov. Vo vyšších oblastiach nájdeme svište a kamzíky.

Politický systém

Forma štátneho zriadenia: konštitučná dedičná monarchia.

Ústava bola vydaná 5.10. 1921. Hlavou štátu je knieža, ktorý menuje štátnych úradníkov a do jeho právomoci spadá aj možnosť zrušenia parlamentu. Výkonnú moc tvorí knieža a vláda. Súčasným kniežaťom je Hans Adam II od roku 1989 po svojom otcovi Franzovi Jozefovi II. Vláda je tvorená 5 členmi. Ich menovanie schvaľuje knieža na základe návrhu Zemského snemu. Zemský snem má na starosti všetku legislatívu a tvorí zákonodarnú moc krajiny. Jeho 25 členov je volených priamo na 4 roky.