Na prelome 9. - 10. storočia sa Východofranská ríša rozpadla na päť veľkých vojvodstiev. V 10. storočí začal centralizačný proces na ktorého čele stál saský panovnícky dvor. Napriek úpadku centrálnej moci v 11. a 12. storočí patrilo Nemecko ( ako jadro Svätej ríše rímskej ) k najmocnejším štátom Európy.

Tridsaťročná vojna v rokoch 1618 - 48 spôsobila hospodársky úpadok Nemecka. Vestfalsým mierom z roku 1648 bola uznaná zvrchovanosť ríšských stavov. Nemecko vtedy tvorilo voľné zoskupenie okolo 300 samostatných štátov s niekoľkými formálnymi spoločnými inštitúciami.

V priebehu napoleonských vojen bola časť územia zabratá Francúzskom, asi 200 menších štátov bolo zrušených a sama ríša prestala existovať ( do roku 1806 ). Na jej mieste vznikol Rýnsky spolok ( 1806 ), ktorý bol v roku 1815 rozšírený na Nemecký spolok pod dominanciou Rakúska a Pruska. Boj o hegemóniu v Nemecku skončil porážkou Rakúska ( 1866 ) a Francúzska ( 1870 - 1871 ) víťazstvom Pruska. Roku 1871 bolo vytvorené Nemecké cisárstvo s hlavným mestom Berlínom. Opozdený prechod Nemecka ku koloniálnym výbojom smeroval k novému deleniu sveta a vyústil do prvej svetovej vojny. Po porážke v roku 1918 bolo územie Nemecka zredukované o územia na západe i na východe.

Dňa 9. novembra 1918 bola vyhlásená Nemecká republika nazývaná podľa ústavy prijatej vo Vajmari v júli 1919 Vajmarskou republikou.

Veľká hospodárska kríza v rokoch 1929 - 1933 umožnila nástup nacizmu. 30. januára 1933 bol Adolf Hitler menovaný ríšskym kancelárom. Bol to začiatok fašistickej diktatúry. Anšlus Rakúska v marci 1938, mníchovská dohoda zo septembra 1938, okupácia zvyšku českých krajín v marci 1939 predznamenali rozpútanie druhej svetovej vojny.

Po kapitulácii Nemecka 8. mája 1945 bolo celé územie rozdelené na štyri okupačné zóny ( sovietskú, americkú, britskú a francúzsku ). V roku 1946 sa americká a britská zóna spojili do Bizónie, v roku 1948 sa k nim pridala aj francúzska zóna - vznikla Trizónia. Zjednocovací proces západného Nemecka vyvrcholil vytvorením spolkových orgánov a vyhlásením Spolkovej republiky Nemecko 7. septembra 1949. Reakciou na túto skutočnosť bolo vyhlásenie Nemeckej demokratickej republiky v sovietskej zóne 7. novembra 1949.

Na konci roku 1989 došlo ku zrúteniu komunistickej diktatúry v NDR a k pádu berlínskeho múra, symbolu rozdelenia Berlína a Nemecka. V marci roku 1990 sa konali prvé slobodné voľby a 3. októbra 1990 došlo ku zjednoteniu Nemecka pod menom Spolková republika Nemecko.