Najmiernejšie a najpríjemnejšie podnebie majú k juhu obrátené alpské svahy. Dejiny

Pôvodní obyvateľia tejto zeme ťažili železnú rudu a soľ a obchodovali s nimi. Okolo roku 400 p.n.l. tu prišli Kelti a v roku 15 p.n.l. Rakúsko dobyli Rimania. Od počiatku 13. stor. vládol Rakúsku rod Habsburgovcov a urobil z neho stred obrovskej ríše, ktorá sa rozrástla tak, že zah??ala aj Španielsko, české zeme, Maďarsko a Nizozemsko. V 19. stor. začalo Rakúsko ztrácať svoju moc a v roku 1918 sa habsburská ríša rozpadla. Dvoma svetovými vojnami bola zem rozvrátena, ale od 50. rokov tochto storočia sa Rakúsku podarilo vybudovať hospodárstvo a dosiahnuť politickej stability. V roku 1995 sa stalo členom Európskej únie. Rakúsko je spolková republika skladajúca sa z 9 spolkových zemí Voralbersko (Voralberg) ­ hl.mesto je Bregenz, Tirolsko (Tirol) ­ hl.mesto Innsbruck, Salzbursko(Salzburg) ­ hl.mesto Salzburg, Koretánsko (Kärnten) - Klagenfurt, Šrajersko (Steiermark) ­ Štejerský Hradec, Burgenland - Eisenstadt, Horné Rakúsko - Linec, Dolné Rakúsko ­ Sankt Polten, a Viedeň (Wien) ­ hl. mesto Viedeň. Viedeň nie je len hlavné mesto Rakúska, ale aj obchodné, kultúrne, a spoločenské centrum krajiny i celej Európy. Má mnoho historických pamiatok; napríklad Hradné divadlo (Burgtheater), bývalý cisársky zámok Schönburnn, ale aj dóm sv. Štefana. Druhé najväčšie mesto Štajerský Hradec leží na rieke Mura a je živým priemyselným a univerzitným mestom. Obyvateľstvo

Rakúsko má 7 988 000 obyvateľov. Má relatívne nízku hustotu obyvateľstva približne 94 ob/km2. V náboženstve má úplnú prevahu rimokatolícka cirkev (84%). Rozsiahla časť Rakúska je neobývaná, keďže 2/3 krajiny sú Alpy. V skutočnosti žije každý tretí Rakúšan v piatich veľkých mestách krajiny: Viedeň (má 1 540 000 ob.), Štajerský Hradec (240 000 ob.), Linec (205 000 ob.), Salzburg (148 000) a Insbruck (122 000 ob.).

Úradným jazykom je nemčina. Obyvateľstvo tvorí 98 % nemecky hovoriacich. Zvyšné dve percentá sú slovinské (Kärnten), chorvátske ( na východe Burglandu), maďarské, české a slovenské národnostné skupiny a jazykové menšiny. Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárske možnosti sú väčšie než vo Švajčiarsku, pretože Rakúsko má priestornejšie alpské údolia s dobrou pôdou a viac nížin. Asi 21 % pôdy pripadá na ornú pôdu, záhrady a vinice, 27 % na lúky a pasienky. Neúrodné pôdy sú vzhľadom k veľmi hornatéhu povrchu štátu malé, len 11% plochy. Po celom území sa pestuje žito, ovos, jačmeň,zemiaky na východe pšenica, cukrovka a kukurica. Ovocinárske záhrady a vinice pokrývajú južné a východné svahy hôr.