POLOHA: Švajčiarsko je vnútrozemský štát v juhozápadnej časti strednej Európy. Väčšina jeho územia sa rozkladá v Alpách a ich podhoria. ROZLOHA: 41 293 km, zaraďuje sa medzi malé Európske štáty.

HRANICE: Na severe hraničí s Nemeckom, na západe s Francúzskom, na juhu a juhovýchode s Talianskom, na severovýchode s Rakúskom a Lichtenštajskom. Celková dĺžka hraníc je 1858 km. Najdlhšiu hranicu má s Talianskom ­ 741 km a s Francúzskom ­ 571 km. Hranice s Nemeckom merajú 362, s Rakúskom 165 a s Lichtenštajskom 41 km. Švajčiarsko má povrch najhornatejší zo všetkých štátov Európy. Vyznačuje sa veľkými rozdielmi v nadmorských výškach. Je tvorené tromi veľkými geologickými útvarmi presahujúcimi hranice štátu: Alpy zaberajú 60 % povrchu, severne od nich medzi Bodamským a Ženevským jazerom sa rozkladá Švajčiarska plošina a zaberá 30% a 10 % zaberá vrásové pohorie Švajčiarska Jura. Na území štátu nie sú nížiny.



Švajčiarske Alpy sa rozkladajú na ploche 24 500 km, tektonicky a morfologicky patria k Západným Alpám. Pozostatkom opakovaných zaľadnení sú ostré vrcholové formy, strmé svahy, široké dná dolín a početné jazerá. Ľadové polia sa zachovali len vo vysokohorských oblastiach a zaberajú asi 1950 km. Najväčší je Aletschský ľadovec o dĺžke 24 km. Švajč. Alpy sa delia na dve základné časti oddelené od seba údoliami Rhôny a Rýnu: Švajč. Sev. Alpy a Švajč. Juž. Alpy. K Švajč. Juž. Alpám patria Penninské Alpy s mnohými štítmi nad 4000 m n. m. (Dufourspitze 4634 m v skupine Monte Rosa), Lepontské Alpy (Monte Leone 3553 m), k nim priliehajú vápencové Luganské Alpy, na východ sa tiahnu Rétske Alpy. Švajč. Sev. Alpy tvoria Bernské, Urijské a Glarnské Alpy.



Švajčiarska plošina - Mitteland (priem. 450 ­ 600 m) má mnoho jazier ľadovcového pôvodu: napr. Ženevské, Bodamské, Neuchatelské, Zurišské. Tu sa sústreďuje väčšina populácie.

Zo SZ k Švajč. Plošine prilieha vápencové pohorie Jura (Mont Tendre 1683 m) rozčlenené hlbokými, až kaňonovitými údoliami riek. Rieky sú dôležitým zdrojom energie. Vyvinuté sú krasové javy.



PODNEBIE: mierne, na prechode medzi oceánskym a kontinentálnym Silne ovplyvňované výškou. Pre Alpy je charakteristický suchý a teplý vietor fohn, ktorý na jar urýchľuje topenie snehu a na jeseň dozrievanie viniča. V Alpách je 1000 až 3000 mm zrážok ročne, najviac na západných svahoch, vnútorné doliny, ako je Valais a Engadin, sú suché. Najteplejšie oblasti sú na juhu a juhozápade.