Čistý vzduch a veľa slnečného žiarenia využíva mnoho svetoznámych klimatických kúpeľov. VODSTVO: Najdlhšie rieky: Rýn a jej prítok Aare (odvodňujú 70% Švajč. Do Sev. mora). Ľadovcová Rhôna odvodňuje 16% územia do Stredozemného mora. Najväčšie jazerá: hraničné Ženevské, Bodamské, Lago Mggiore (ktoré je zároveň aj najnižším bodom ­ 195 m), Neuchatelské, Vierwaldstattské a Zurišské. Švajčiarsko má vyše 2000 jazier. FAUNA A FLÓRA: Odlesnenie a dlhodobé spásanie v minulosti poškodili pôvodnú horskú vegetáciu. Napriek tomu švajčiarska horská flóra patrí k najbohatším v Európe. Lesy (v nižších polohách listnaté a na horách prevažne ihličnaté) pokrývajú len asi štvrtinu rozlohy územia a sú chránené zákonom. V južných údoliach sa nachádzajú cyprusy a figovníky. Typické alpské zvieratá sú kamzík, kozorožec, hraboš, medveď a svišť. Mnoho druhov vtákov a v riekach značné množstvo rýb, najčastejšie pstruh. NP: Engadin.



DEJINY: Už v roku 58 p.n.l. mali Rimania v alpských priesmykoch stále vojenské tábory. V tejto dobe sa územie švajčiarskych kmeňov Helvétov a Rétov stalo súčasťou rímskych provincií. Verdunskou zmluvou r. 843 bola časť zeme pripojená k Východofranskej ríši. R. 1033 sa stalo Švajčiarsko súčasťou Svätej ríše rímskej a bolo ovládané Habsburgovcami. V 13.st. v bojoch proti nim vytvorili centrálne kantóny Schwyz, Uri a Unterwalden Večný spolok, ktorý bol počiatkom Švajčiarskeho štátu. V roku 1388 bola konfederácia definitívne potvrdená. V 15.st stratili Habsburgovci posledné državy. Vestfálsky mier 1648 uznal suverenitu štátu a slobodu kantónov. R. 1848 vznikla ústava spolkového štátu podľa vzoru USA, hlavným mestom sa stal Bern. R. 1920 vstup do Spoločenstva národov, Ženeva sa stala sídlom tejto organizácie. R. 1963 vstup do Európskej rady. R. 1986 Švajčiari odmietli členstvo v OSN, ako ohrozenie jeho neutrality. Dnes je Švajč. sídlom mnohých inštitúcií, ako je Červený kríž, Liga národov, Svetová zdravotnícka organizácia WHO.



OBYVATEĽSTVO: Počet obyv. z roku 1998 je 7,3 mil. Hustota zaľudnenia 177 ob./km. Národnostná štruktúra: nemecká nár. 65%, francúzska 18%, talianská 10%, rétorománska 1%, ostatné 6%. Religiózna štruktúra: rímskokatolíci 46%, protestanti 40%, ateisti 9%, moslimovia 1,5%, židia 0,3%. Slobodu náboženského vyznania zaručuje ústava. Prirodzený prírastok zaznamenáva trvalý pokles. To sa odráža na vekovom zložení obyv., klesá počet mladých ľudí. Priemerná dĺžka života je u mužov 74 rokov a u žien 81 rokov. Nezamestnanosť vo Švajč. je iba takmer 5% (z r.