Dnes je sídlom Slovenskej filharmónie a miestom, kde sa každoročne na jeseň konajú Bratislavské hudobné slávnosti - medzinárodný festival vážnej hudby za účasti popredných svetových dirigentov, sólistov a hudobných telies.
Na dunajskom nábreží stojí budova nástupišťa na propelér, ktorý do roku 1972, okrem jediného mosta cez Dunaj, spájal svojou pravidelnou prepravou obidva brehy.
V blízkosti sa nachádzajú dva objekty patriace Slovenskej národnej galérii. Na Námestí Ľudovíta Štúra, v zrekonštruovanej budove Esterházyho paláca je umiestnená stála expozícia starého európskeho umenia. Je to najucelenejšia a najväčšia zbierka maliarskych a sochárskych umeleckých diel 15. - 18. storočia na Slovensku. Na Rázusovom nábreží, v budove bývalých vodných kasární, ktoré dala vybudovať Mária Terézia je umiestnená stála expozícia starého a moderného slovenského umenia. V prístavbe tejto budovy sa poriadajú aktuálne výstavy z domácej i zahraničnej tvorby. HODŽOVO NÁMESTIE, NÁMESTIE SLOBODY


Mimo dnešnej pamiatkovej rezervácie, na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným stredovekým mestom, si dal v roku 1760 gróf Grassalkovich, riaditeľ Uhorskej dvornej komory postaviť rokokový letný palác s veľkou záhradou. V rokoch 1939-1945 bol palác sídlom prezidenta Slovenského štátu, neskôr ho využívali deti a mládež Bratislavy na svoju záujmovú činnosť. Dnes po rozsiahlej rekonštrukcii je opäť sídlom prezidenta Slovenskej republiky.
Záhrada Grassalkovichovho paláca nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého letného paláca ostrihomských arcibiskupov. Pôvodné sídlo zo 17. storočia bolo v nasledujúcich storočiach prestavované a upravované. V záhrade paláca mal takmer 10 rokov dielňu významný barokový rakúsky sochár Georg Raphael Donner. Dnes v paláci sídli Úrad vlády Slovenskej republiky. Svojou čelnou fasádou sa otvára do Námestia Slobody, ktorého súčasná úprava je z roku 1980. Námestie bolo dejiskom rôznych udalostí, v roku 1897 tu slovenský vynálezca Ján Bahýľ ako prvý na svete vzlietol na ním skonštruovanom vrtuľníku. Dominantou námestia je najväčšia fontána v Bratislave. Jadro nerezovej Fontány družby tvorí podoba kvetu z lipy, ktorá je symbolom Slovanov. Kvet má priemer 9 metrov a stojí na pilieri uprostred kruhovej nádrže, ktorá má priemer 45 metrov. Kaskádovite postavené bazény okolo fontány prekonávajú výškový rozdiel 2,5 metra.

DEVÍNSKY HRAD


V mestskej časti Devín nad sútokom Dunaja a Moravy sa týčia ruiny mohutnej pevnosti. Devínsky hrad prezentuje jednu z najvýznamnejších archeologických lokalít Slovenska. Prieskum priniesol nálezy už od 5. tisícročia pred n. l. Najbohatšie je zastúpená doba laténska, rímska a osídlenie v čase Veľkej Moravy. Strážnu pevnosť slovanského kniežaťa Rastislava Dowinu spomínajú letopisy už v 9. storočí. Po páde Veľkomoravskej ríše starých Slovanov sa Devínske hradisko stalo dôležitou strategickou baštou Uhorského kráľovstva.