Od tejto doby, s výnimkou krátkeho obdobia v roku 1974, je v Severnom Írsku v platnosti systém priamej vlády spadajúcej do právomocí ministra pre Severné Írsko, ktorý je členom britského kabinetu.
V roku 1973 obidve vlády spolu s hlavnými politickými stranami Severného Írska podpísali dokument, ktorý sa neskoršie stal známym ako Sunningdaelská dohoda. Ňou bolo ustanovené Zhromaždenie Severného Írska, výkonný orgán, v ktorom bola moc zdieľaná zástupcami unionistov a nacionalistov, a Írska rada, ktorá sa mala zamerať na spoluprácu medzi severným a južným Írskom. Táto dohoda bola neúspešná kvôli odporu unionistov zastávajúcich spojenie s Britániou.
Na základe summitu, ktorý sa uskutočnil v roku 1980 na Dublinskom hrade, sa írska a britská vláda dohodli ustanoviť anglo-írsku medzivládnu radu, ktorá mala poskytovať formálny rámec pre realizáciu vzťahov medzi oboma krajinami.
V novembri 1985 írska a britská vláda podpísali Anglo-írsku dohodu. Na základe tejto dohody bola zriadená medzivládna konferencia, ktorej spoločne predsedali zástupcovia oboch vlád a pre jej potrebu bol zriadený permanentný spoločný sekretariát. Táto dohoda umožnila írskej vláde prezentovať názory a návrhy týkajúce sa záležitostí Severného Írska a stala sa základom, ktorý obom vládam umožnil dospieť k spoločnému prístupu k hľadaniu riešenia problémov Severného Írska.
15. 12. 1993 vtedajší Taoiseah Albert Reynolds a britský ministerský predseda John Major vydali Spoločnú deklaráciu, ktorá stanovila základné nosné princípy možného mierového procesu, ktorý by mohol vyvrcholiť politickým vyrovnaním vzťahov v Írsku a medzi Írskom a Britániou. Deklarácia uvádzala, že britská vláda nemá „žiadny sebecký strategický alebo ekonomický záujem na severnom Írsku“ a znovu potvrdila, že „bude presadzovať demokratické prianie väčšiny obyvateľov Severného Írska, či už v ňom uprednostní podporu únie alebo samostatného zjednotenia Írska“. Deklarácia podobne menom írskej vlády uznala, že „demokratické právo ľudu Írska ako takého na sebaurčenie musí byť dosiahnuté a realizované na základe väčšiny obyvateľov severného Írska“.
Deklarácia sa tiež pokúsila otvoriť dvere pre vstup do politického procesu stranám spojovaným s polovojenským násilím a uviedla, že „strany s demokratickým mandátom, ktoré sa zaviažu uplatňovať výhradne mierové metódy a ktoré preukážu, že dodržiavajú demokratický postup, sa budú v budúcnosti, v okamihu, kedy k tomu nadíde vhodný čas, môcť plne zapojiť do demokratickej politiky a do dialógu medzi vládami“.

4.2 Prímerie polovojenských jednotiek
31. augusta 1994 Provisional IRA (Provizórna IRA – najväčšia republikánska polovojenská skupina) vyhlásila „úplné zastavenie vojenských operácií“. Po tomto prehlásení nasledovalo 13.