Kanada

Rozloha: 9 976 139 km
Počet obyvateľov: 29 463 000
Hustota zaľudnenia: 3 obyvatelia/km
Hlavné mesto: Ottawa – 960 000 obyvateľov
Iné významné mestá: Toronto-4 050 000
Montreal – 3 275 000
Vancouver – 1 675 000
Edmonton – 880 000
Calgary – 785 000
Winnpeg – 675 000
Québec – 675 000 obyvateľov
Úradné jazyky: angličtina, francúzština
Mena: 1 kanadský dolár = 100 centov
__________________________________________________________________________-

Severná polovica severoamerického kontinentu s výnimkou Aljašky patrí Kanade, tak ako k nej prislúcha aj veľa veľkých ostrovov. Na východe sa Kanady dotýka Atlantický oceán, na západe Tichý a na severe Severný ľadový oceán. Hranica na severozápade s Aljaškou ide po 141° západnej dĺžky, južná hranica s USA z veľkej časti po rovnobežke na 49° severnej šírky. Východná hranica beží po Veľkých jazerách a na hodnom kuse i po riekach.
Kanada je po Rusku druhý najväčší štát sveta. Až 755 180 km tvoria jazerá. Ostrovy, ktorých je najviac pri severnom pobreží, tvoria Kanadské arktické súostrovie. Tu sa nachádzajú aj najväčšie ostrovy krajiny, ako Baffinov ostrov ( 507 414 km ), Viktóriin ostrov, Ellesmerov ostrov, Banksov ostrov a ostrov Devon. Z nezpočetných zálivov na severnom pobreží najhlbšie vniká do pevniny veľký Hudsonov záliv.
Povrch Kanady, to je niekoľko odlišných geografických oblastí. Najväčšou z nich je Kanadský štít. Toto obrovské územie, označované aj ako Kanadský sever, je takmer ľudoprázdne. Trvalými obyvateľmi tohto územia sú iba Eskimáci a malé skupiny kanadských lesných Indiánov. Druhým veľkým celkom sú nížiny Veľkých jazier a povodia Sv. Vavrinca na juh od Kanadského štítu po hranice s USA. Táto oblasť je síce oveľa menšia ako predchádzajúca, ale je v Kanade najzaľudnenejšia. Mierne zvlnená krajina s najteplejším podnebím. Najväčšie mestá sú: Toronto, Montreal, Ottawa, Québec a Hamilton, a tu je i hustá dopravná sieť. Tretím veľkým geografickým celkom Kanady sú Veľké planiny. Podnebie je mierne a predurčené, aby sa stali jednou z najdôležitejších oblastí pestovania pšenice. Prérie sú osídlené pravidelne. Severná časť Veľkých planín je oveľa nižšia ako južné prérie. Leží v mierne subarktickom až arktickom klimatickom pásme, kde pôda vôbec nerozmŕza.

Mimoriadne významný je štvrtý geografický celok Kanadské Kordillery. Vlhké chladné podnebie bez veľkých teplotných výkyvov je žičlivé najmä pre les a v ňom predovšetkým pre ihličnaté stromy. Piatym veľkým geografickým celkom sú Arktické ostrovy. Kanadské arktické súostrovie je pomerne nízke. Viaceré skalnaté masívy, vysoké až 2 000 m, celé pokrývajú obrovské ľadovce.
Približne štyri pätiny územia ležia v arktickom a subarktickom podnebnom pásme s veľmi drsnými klimatickými podmienkami.
Kanadské jazerá zaberajú asi 8% povrchu štátu Jednu skupinu z nich tvorí päť Veľkých kanadských jazier na juhu,( Horné, Hurónske, Michiganské, Erijské a Ontário ) na hranici s USA, druhú všetky ostatné jazerá Kanady. Horné jazero je najväčšie sladkovodné jazero na svete.
Erijské jazero s Ontáriom spája rieka Niagara, a tam je jeden z kanadských prírodných divov, a to 60m vysoké a 1,5km široké vodopády. Kanadské mestá Toronto, Hamilton a Thunder Bay a americké Detroit, Chicago, Cleveland, Buffalo a Milwaukee tvoria spolu s aglomeráciami veľké súvislé zastavané územie prerušované plochami jazier.
Pre kanadské hospodárstvo má značný význam stretávanie studeného Labradorského prúdu s teplým Golfským prúdom v kanadských pobrežných vodách neďaleko ostrova Newfoundland. Preto jeho okolie patrí k najznámejším rybolovným a najmä treskolovným oblastiam sveta. Kanada býva neraz označovaná ako krajina lesov ( zaberajú 40% povrchu krajiny). Kanada vyťaží 200 miliónov m dreva ročne, takže je najväčším svetovým producentom a vývozcom dreva.
Kanada je štát bohatý na prírodné zdroje. Má veľké plochy poľnohospodárskej pôdy, bohaté loviská rýb, nedozerné lesy aj skutočne obrovské zásoby nerastov.
Hoci kľúčovými odvetviami hospodárstva Kanady sú už dávno priemysel, obchod, služby, finančníctvo a informatika, aj poľnohospodárstvo má stále významnú úlohu. Pšenica z Kanady smeruje do všetkých kútov sveta. Na prériách sa pestuje aj veľa jačmeňa a ovsa, na juhu provincií Ontário a Québec sú zase nedozerné lány kukurice. Dôležitou súčasťou hospodárstva Kanady bol oddávna lov rýb. Okrem v už spomínanej bohatej newfoundlandskej oblasti v Atlantickom oceáne loví Kanada aj v Tichom oceáne ( hlavne lososy) a vo veľkých sladkovodných jazerách.
Základom rozvoja priemyslu, ale aj celého hospodárstva kanady je závideniahodné nerastné bohatstvo. Z neho sú zas najdôležitejšie palivá a železná ruda.

Ložiská ropy, zemného plynu, čierneho a hnedého uhlia sú najmä v provincii Alberta pod Skalnatými vrchmi, no veľa ropy a zemného plynu skrýva podzemie aj v povodí rieky Mackenzie a v Beufortovom mori na severe neďaleko ústia rieky Mackenzie. Aj ložiská železnej rudy na polostrove Labrador a na ostrove Newfoundland patria k najväčším na svete. Kvalitná kanadská železná ruda je vyhľadávanou surovinou oceliarov. Vo svetovom meradle je významná aj ťažba rúd zinku, rúd niklu, rúd medi a olova, platiny, zlata, striebra a kobaltu. Najdôležitejším priemyselným odvetvím Kanady je výroba dopravných prostriedkov ( automobily, lietadlá, lokomotívy, vagóny, poľnohospodárske a obrábacie stroje). Výrobou 1,3 milióna ton hliníka sa Kanada zaraďuje na druhú priečku na svete napriek tomu, bauxit nemá a musí ho dovážať. Pri jeho lacnej výrobe je výdatným pomocníkom lacná elektrická energia. Veľká ťažba dreva znamená i veľký drevospracujúci priemysel zameraný hlavne na výrobu celulózy a papiera, ale i ostatných drevených výrobkov vrátane nábytku i domov z dreva. Nechýba ani potravinársky priemysel a výroba počítačov. Význam dopravy je obrovský tak pri spojení jednotlivých miest, ako aj pri obchodných vzťahoch so zahraničím. Transkontinentálna železnica zohrala začiatkom minulého storočia významnú úlohu pri zjednocovaní Kanady. V dnešnej automobilovej dobe majú najväčší význam transkontinentálne diaľnice. V Kanade sa často lieta, veľké diaľky si priam vynútili rozvoj leteckej dopravy. A sú tu ešte nepostrádateľné vodné cesty.

Zdroje:

krajiny zeme -