Írsko

Írsko
Írska republika
Éire, Poblacht Na h´Éireann (írsky)
Ireland / Republic of Ireland (anglicky)

Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie: 4 provincie (province), 26 grófstiev (county)
Rozloha: 70 273 km2 ( iný zdroj 70 285 )( 70 283 )
Počet obyvateľov: 3 700 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 53 obyv./km2
Hlavné mesto: Baile Átha Cliath/Dublin 916 000 obyv. Iné významnejšie mestá: Cork/Corcaigh 174 000 obyv., Limerick/Luimneach 75 400 obyv., Galway/Gailimh 50 900 obyv. Najvyšší bod: Carrauntoohill, 1041 m, pohorie Kerry
Najvýznamnejšie rieky: Shannon (370 km) najdlhšia, Barrow
Úradný jazyk: írčina, angličtina
Mena: írska libra (1 libra = 100 pencí)
Štátny sviatok: 17.marec (Deň sv. Patricka)
Rasové a národnostné zloženie: Íri (99 %), iné (1 %)
Náboženstvo: katolícke (93 %), anglikánske (3%), iné (4 %)
Urbanizácia: 57,5 %
Priemerná dĺžka života: muži 72 rokov, ženy 79 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 0,7%
Analfabeti: menej ako 1 %
Nezamestnanosť: 9,4 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 8%, priemysel 41%, služby 51%
HDP: 17 110 USD/obyvateľ
Dnes je Írsko riadené stabilnou demokraciou. Hlavou štátu je prezident, ktorý zvoláva a rozpúšťa Eirechats – dvojkomorový parlament.

Najstaršie známe dejiny siahajú do roku 8000 pred n. l. V období doby brondzovej sa s miestnymi výrobkami obchodovalo po celej Európe. Okolo r. 300 pred n. l. na územie dnešného Írska prišli Kelti. V 5. storoči Íri prijali kresťanstvo. V období po rozpade rímskeho impéria, počas výpadov Vikingov, sa ostrov stal centrom kresťanstva v tejto časti Európy. V roku 1014 Vikingov definitívne porazil Brian Bora, prvý kráľ celého Írska. V r. 1172 Írsko prepadli a podmanili si anglickí rytieri – odvtedy sa datuje boj Írov za slobodu a nezávislosť. Od týchto čias anglickí panovníci / počínajúc Jurajom VIII. a končiac Viliamom III., ktorého armáda tu porazila Jakuba II, spojenca Írov / krvavo potláčali vzbury. V rokoch 1846 – 1851 bola úroda zemiakov, základnej Írskej potraviny, zničená pliesňou. Viac ako 1 mil. Írov zomrelo od hladu a ešte viac emigrovalo, hlavne do Spojených Štátov Amerických. V r. 1914 získava Írsko autonómiu, v r. 1937 nezávislosť a v r. 1949 opúšťa Commonwealth.

Írovia sa nikdy nevzdali nároku na Severné Írsko.

Írsko leží 80 km od severozápadného pobrežia Európy,
zaberá asi 5/6 rozlohy Írskeho ostrova.
Rozkladá sa na Írskej rovine s nadmorskými výškami 30-40 m n.m.,
ktorá je členená len rašeliniskami a väčšími či menšími jazerami.
Po okrajoch ostrova sa ťahajú pahorkatiny dosahujúce 600-800 m
(napr.: Wicklow Mountains, Caha Mountains a pod.). Ide o staré pohoria,
ktoré vnútrozemský ľadovec zbrúsil vo štvrtohorách.
Najvyšší bod krajiny sa nachádza v pohorí Kerry
(Carrauntoohill, 1041 m). Írsko patrí medzi
slabšie rozvinuté krajiny Európskej únie,
čo má čiastočne na svedomí aj britská kolonizácia.
Počas nej sa mohlo rozvíjať len poľnohospodárstvo,
čo bolo prakticky jediným zdrojom obživy Írov.
V tom období postihlo krajinu niekoľko hladomorov
a mnoho obyvateľov emigrovalo za prácou.
Priemysel sa začal rozvíjať až po vybojovaní nezávislosti (1937),
kedy sa ostrov rozdelil na dve časti:
Severné Írsko zostalo súčasťou Veľkej Británie.
Jediným energetickým zdrojom krajiny je rašelina.
Na mieste vyrúbaných lesov vznikli rozsiahle lúky a pasienky,
kde chovajú hovädzí dobytok a ovce. Produkty živočíšnej výroby
(mäso, ovčia vlna, mliečne výrobky) tvoria veľkú časť exportu.
Najdôležitejším produktom rastlinnej výroby sú zemiaky.
Nízke náklady na pracovnú silu priťahujú zahraničných investorov
a tak okrem tradičných priemyselných odvetví
(potravinárstvo, textilný priemysel) je na vzostupe strojárstvo
a elektronický priemysel (výroba počítačov a ich súčastí, kancelárske stroje a pod.).
Írsko je nížinatá krajina, kde väčšina plochy nepresahuje nadmorskú výšku 60 m. Väčšinu plochy pokrývajú lúky. Veľa vzácnych druhov rastlín a živočíchov sa nachádza v rašeliniskách v strednom Írsku. Na západe prevažuje krovinatý porast a vresoviská.
nevyskytujú sa tu druhy bežné druhy živočíchov ako na pevnine aj v Británií / napríklad krtkovia, lasice a hady /. Hady podľa starej povesti vypudil Svätý Patrick, patrón Írska.
Väčšina jazier je ľadovcového pôvodu. Celé západné pobrežie je veľmi členité so skalnatým pobrežím a hlbokými zátokami ako Dingle, Kenmare a Bantry.
Z Írska pochádzajú aj slávny spisovatelia W.B. Yeats a James Joyce .
V Írsku podľa povesti je viac ako štyridsať odtieňov zelenej.
Národnou farbou Írov je zelená.
Symbolom Írska je trojlístok.
Íri sa vyznačujú silným zmyslom pre zakladanie nových domovov, nezáleží ako ďaleko. Na svete asi neexistuje miesto, kde by nebolo nejaké írske spoločenstvo – v zahraničí žije 1,5 krát viac Írov ako v Írsku.
Na írskych cestách majú prednosť ovce. Nikto sa nikam neponáhľa...
Dnes je Írsko riadené stabilnou demokraciou. Hlavou štátu je prezident, ktorý zvoláva a rozpúšťa Eirechats – dvojkomorový parlament. 93% Írov sú rímskokatolíci. Protestantov je len 2,5%. Dublin (írsky Baile Átha Clitah) leží na rieke Liffey, neďaleko jej ústia.

Mesto založili v 9. storočí Vikingovia. Pýši sa mnohými historickými budovami a námestiami.
Na výrobu elektrickej energie slúžia rieky Shannon a Erne. Na vykurovanie sa používa rašelina. V posledných rokoch sa rozvíja ťažba zemného plynu v Írskom mori.
Ťažia sa farebné kovy, vyrábajú dopravné prostriedky, látky a výpočtová technika.
K prosperite výrazne prispieva chov koní, hlavne dostihových a hunterov.
Ešte stále sa konajú konské trhy. Ani dnes nie sú niečím nezvyčajným.
V Írsku sa nachádza aj najväčší pivovar na svete Guinness. Preslávená je aj írska whisky.
40% obyvateľov žije na vidieku a takmer 1 /3 v aglomerácií Dublinu. V krajine je 1000 km vodných ciest.
Intenzívne sa rozvíja cestovný ruch.
Írsko preslávila výroba skla, čipiek a ľanového plátna.