Obsah

1. strana : obsah

2. strana : politická mapa Nemecka

3. strana : história štátu, vznik a jeho povrch

4. strana: najvyššie štíty Nemecka

5. strana: podnebie, rastlinstvo a živočíšstvo, nerastné zdroje, priemysel

6. strana: doprava, poľnohospodárstvo, obyvateľstvo

7. strana: sídla, sociálna starostlivosť a školstvo, ekonomika

8. strana: inštitúcie, administratívne členenie

9. strana: slávne osobnosti Nemecka a obrázková príloha

10. obrázková príloha, erby jednotlivých spolkových krajín















História

Vznik nemeckého štátu bol procesom trvajúcim celé stáročia. Slovo „deutsch“, sa po prvý raz vyskytlo zrejme až v 8. storočí, pôvodne ako označenie jazyka, ktorým sa hovorilo vo východnej časti Franskej ríše. Ako rok, v ktorom sa Východofranská ríša zmenila na Nemeckú ríšu sa obvykle udáva letopočet 911, keď sa prvým nemeckým kráľom stal Konrad I. K ustáleniu západnej hranice došlo pomerne rýchlo, kým podoba východnej hranice bola do 14. storočia nestála. Kráľa volila vysoká šľachta. Stredoveká ríša nemala hlavné mesto, kráľ mal niekoľko sídel. Cisárstvo vzniklo, keď sa Oto I. nechal korunovať v roku 962 pápežom v Ríme, čím založil tradíciu. Obdobie univerzálneho cisárstva sa skončilo po vymretí Štaufskej dynastie v roku 1268. Vnútorné rozpory zmarili vytvorenie národného štátu. Na základe Zlatej buly Karola IV. z roku 1356 získali právo voliť kráľa siedmi kurfirsti. Od roku 1438 sa nemecká koruna stala dedičná pre Habsburgovcov. Maximilián I. ako prvý cisársky titul získal bez toho, aby ho korunoval pápež. Vďaka rozvoju remesiel mestá v stredoveku postupne preberali funkciu mocenských centier. Narastajúca nespokojnosť s cirkvou vyústila do vystúpenia Martina Luthera v roku 1517. V roku 1555 vyhlásili rovnoprávnosť protestantského vyznania. V tom čase bolo Nemecko zo štyroch pätín protestantské. Následkom tridsaťročnej vojny bola veľká časť krajiny spustošená, ale na základe Westfálskeho mieru z roku 1648 zo Spolkového zväzu vystúpilo Nizozemsko a Švajčiarsko. V období absolutizmu vzrástla moc niektorých spolkových krajín, najmä Bavorska, Saska a Hannoverska a najmä Brandenburská – neskoršieho Pruska, ktoré sa stalo vojenskou mocnosťou za Fridricha Veľkého (1740 – 1786). Po porážke Napoleona sa na kongrese vo Weimare v roku 1814 – 1815 rozbitý nemecký štát neobnovil. Nemecký zväz bol formáciou nezávislých štátov, ktorý fungoval len vďaka súhlasu Pruska a Rakúska.