Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Írsko

Írska republika zaberá päť šestín druhého najväčšieho ostrova Britských ostrovov, ktorý leží asi 80 km od západného pobrežia Veľkej Británie. Predeľujú ich: Severný prieliv, Írske more a prieliv Sv. Juraja. Rozlohu má 70 300 km2, počet obyvateľov asi 3 mil. 600 tis. Je to krajina zelených lesov, nízkych pohorí, pasienkov a lúk, vďaka čomu si vyslúžila pomenovanie Smaragdový ostrov. Je zmesou troch dávnych kultúr: keltskej, normandskej a anglosaskej.



POVRCH

Podobne ako Veľká Británia, aj Írsko bolo postihnuté dvojitým vrásnením. Koncom silúru došlo k mohutnému kaledónskemu vrásneniu, ktoré postihlo dve tretiny ostrova na severe, juh bol deformovaný mladším – hercýnskym vrásnením na konci devónu a začiatkom karbónu.
Írsko má celkovo nižší povrch než Veľká Británia. Nížinný reliéf je predovšetkým vo vnútrozemí, zatiaľ čo nevysoké pohoria a vrchoviny začlenené do mnohých menších masívov zaberajú periférnu polohu, ohraničujú takmer celý ostrov a spadajú k pobrežiu skalnatými abráznymi zrubmi. Pohorie Wicklow – južne od Dublinu – je široké 15-20 km a je plošne najväčším žulovým masívom Britských ostrovov (Lugnaquillia, 926 m). Jeho vrcholy sú holé a iba hlboké, úzke údolia zvané gleny patria k niekoľko málo zalesneným oblastiam. Susedná pahorkatina Wexford je pokračovaním Waleského Kambrického pohoria. Je to dosť izolovaný, relatívne suchý kút Írska, bez močiarov a so suchými letami. Juh a juhozápad vypĺňa rad dlhých, rovnobežných, väčšinou holých chrbtov z červeného pieskovca, ktoré sú od seba oddelené úrodnými údoliami. V pohorí Macgillicuddys Reeks je najvyšší vrch celého ostrova – Carrantuohill, 1040 m. Asi 80% povrchu Írska vypĺňa mierne zvlnená Centrálna nížina, ktorá má podložie z karbónskych vápencov, ktoré sú kryté silnou vrstvou glaciálnych sedimentov – štrkov, pieskov, ílov; delí sa na 4 časti:
1. vlastná nížina – mierne zvlnená, močiarovitá. Okolo bažín a močiarov sú pasienky s najpriaznivejšími podmienkami na chov dobytka.
2. západný okraj – tam, kde vystupujú vápence, sú iba pasienky pre ovce, ostatné časti pokrývajú dubové lesy, lúky a polia.
3. vápencová vrchovina – v grófstve Clare, plochy s chudobnými pasienkami.
4. južný okraj – nízke pohoria porastené trávou a nížiny medzi nimi.
Centrálna nížina má v karbónskych vápencoch mnoho krasových oblastí. Hlavne na západ od toku rieky Shannon je holý kras s rozsiahlymi škrapovými poljami, pretože pleistocénne odstránili z vápencov pokryvné útvary. Napr.

v grófstve Clare je veľká krasová oblasť The Burren so suchými údoliami, ponormi, jaskyňami a poljami. Polje The Carran s rozlohou 3 km2 je najväčším na Britských ostrovoch.
Najväčší vplyv na vývoj povrchových tvarov malo pleistocénne zaľadnenie. Pri prvom veľkom zaľadnení pokryl pevninský ľadovec celý ostrov. Šíril sa z miestnych vrchov a zo Škótska cez Írske more; pri druhom sa ľadovce objavili len na okrajových vrchoch. Ľadovcová činnosť sa tu prejavila výraznejšie ako vo Veľkej Británii, čo potvrdzujú početné morény, ľadovcové jazerá (lough = loch) a kary, ktoré ležia pri pobrežiach už vo výške 237 m n.m.
Západné pobrežie je mierne skalnaté a veľmi členité, umožňuje zakladanie prístavov. Hlavne juhozápad charakterizujú hornaté polostrovčeky oddelené hlbokými zátokami, napr. Dingle, Kenmare, Bantry (lov ustríc). Nachádzajú sa tu aj početné ostrovy, najväčší z nich je Achill (Acail), 14,5 km2. 15% rozlohy zaberajú rašeliniská, mocné až 6 m, a slatiny.



PODNEBIE

Je výrazne oceánske, vlhké, s malými amplitúdami (vplyv Golfského prúdu), letá sú chladné, zimy mierne – mimo pohorí bez snehovej pokrývky. Priemerná januárová teplota je najnižšia v Centrálnej nížine (+ 4°C), všade inde dosahuje 6-7°C.
Zrážky, tie sú viac ako dostatočné. Do 750 mm/rok spadnú v okolí Dublinu a v záveterných polohách na východe krajiny; 750-1000 mm v Centrálnej nížine; cez 2500 mm spadnú v juhozápadných horách a v pahorkatinách západného pobrežia. Silné západné až juhozápadné vetry – bránia rastu stromov.



VODSTVO

Jazerá a rieky okrem močiarov zaberajú skoro 1400 km2. Jazerá pretekané riekami pôsobia ako výborné rezervoáry, napriek tomu však u väčšiny riek nachádzame značné výkyvy vodného stavu.
Najviac jazier je na severozápade štátu. Takmer pri pobreží leží najväčšie – Corrib (Lough Coirib), spojené podzemným tokom s blízko položeným jazerom Mask (Lough Measca). Ďalšími sú Ree (Lough Ribh) a Derg (Lough Deirgdheire) – pretekané najdlhšou riekou Britských ostrovov – riekou Shannon. Jej tok vznikol prepojením niekoľkých glaciálnych zníženín, ktoré dodnes vypĺňajú veľké jazerá. Shannon je dlhá 350 km (splavných je 200), preteká nížinou a len v krátkom úseku horného toku, kde je vybudované vodné dielo Ardnacrusha (energiou zásobuje takmer celé Írsko), má charakter horskej rieky. Časté zákruty, nepravidelné brehy, ploché ostrovčeky, rozlievanie sa do jazier a močiarov – sú charakteristickými prvkami všetkých riek. Väčšinou sú krátke, vodnaté, majú nízke rozvodia a dajú sa prepájať prieplavmi (napr. prieplav Midhe).

Na juhu sú väčšie rieky Suir a Blackwater; ďalšími sú Liffey a Clare. Majú atlantický režim: sú napájané prevažne dažďovou vodou a len v horách sa nie veľmi prejavuje podiel vody z topiaceho sa snehu. Odtok v priebehu roka je nevyrovnaný. Najvodnatejšie sú zimné mesiace - hlavne január a február – sú najbohatšie na zrážky, a pokiaľ sú to zrážky snehové, sneh sa rýchlo roztápa. V chladnom polroku preto odteká okolo 70% celoročného množstva vody. Najmenej vody je v letných mesiacoch – menej prší a vodu riekam odoberajú rašeliniská, ktorými veľa riek preteká.



REGIÓNY

Írsko je vyspelý priemyselný štát s významným podielom poľnohospodárstva, v ktorom prevláda živočíšna výroba (najpočetnejší je dobytok, potom ovce, ošípané a kone). Administratívne sa delí na 26 grófstiev, ktoré sú zoskupené do 4 provincií (Donegal, Connaught, Leinster a Munster). Hospodársky ho môžeme rozdeliť na severný región, južný región a oblasť hlavného mesta.
SEVER zaberajú provincie Donegal, Connaught (Connachta) a severná časť Leinsteru. Nachádzajú sa tu pomerne chudobné pasienky. Na svahoch sa chovajú ovce. Hovädzí dobytok sa vykrmuje pre anglické trhy. Dôležitou plodinou sú zemiaky, ďalej jačmeň a pšenica. Rozsiahle močiare vyraďujú množstvo pôdy z hospodárskeho využitia. Na severovýchode sa vyskytujú pasienky bez močiarov. Na pobreží prekvitá morský rybolov – je najdôležitejším zdrojom výživy obyvateľstva. Lovia sa lososy, slede, tresky, makrely.
Najväčším mestom je prístav Galway (An Ghaillimh) – potravinársky priemysel. Dundalk (Dun Deálgan) – veľmi dobré spojenie so Škótskom, pivovar, výroba železničného zariadenia a lokomotív. Sligo (Sligeach)
JUH zaberá južná časť provinicie Leinster a Munster. V údoliach sa chová prvotriedny hovädzí dobytok, na svahoch ovce a vo Wexfordskej pahorkatine sú statky špecializované na výkrm ošípaných. V tejto časti Írska s relatívne suchými a horúcimi letami a úrodnou pôdou sa darí pšenici a jačmeňu, v nížinách cukrovej repe a zemiakom, ovosu len na juhu. Cork (Corcaigh) – leží pri hlbokej zátoke; vyváža poľnohospodárske produkty a dováža uhlie a stroje. Okrem toho je tu oceliareň, Fordova automobilka a opravovňa, mlyny, pivovar, mäsové konzervárne a chemický priemysel. Cobh – dôležitý prístav, Wexford (Loch Garman) – osobný prístav pre rýchle spojenie s Anglickom, závod na výrobu strojov. Limerick (Luimneach) – 3. najväčšie írske mesto, v ústi rieky Shannon; potravinársky a textilný priemysel, výroba umelých hnojív.

Waterford (Port Láigre).
DUBLIN A OKOLIE (Dubh Linn – Čierna mláka; Báile Átha Cliath – Mesto pri riečnom brode) – hlavné mesto leží v nížine v grófstve Louth (medzi pohorím Wicklow a nízkou pahorkatinou), ktorá zasahuje priamo k Írskemu moru. Je najväčším sídlom, sústreďuje najviac priemyselných závodov: pivovar St. James’ Gates Brewery, liehovary, mlyny, závody na výrobu trvanlivého pečiva, vlnených látok, odevov, topánok a nábytku.
V okolí sú mliekárenské farmy.

Zdroje:
1) Bičík, Brinke, Netopil – Geografie Evropy, SPN Praha 1988 -
2) Encyklopédia Zeměpis světa, 1994 -
3) Král – Fyzická geografie Evropy, Academia 1999 -
4) Kunský – Zeměpis světa (časť Evropa), Orbis Praha 1968 -
5) súbor máp Poznávame svět, Praha 1976 -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk