Guyana, Réunion), 3 zámorské územia (Nová Kaledónia, Francúzska Polynézia a ostrovy Walis a Futuna) a 2 územia so zvláštnym štatútom (Saint Pierre & Miquelon a Mayotte).Departmenty sa spájajú do 22 regiónov (pozri „Mapa č.1“).

Hospodárstvo a ekonomika
Vo Francúzsku má najväčší význam súkromný sektor, avšak štát priamo kontroluje až tretinu hospodárskej činnosti.
V roku 1999 bol hrubý domáci produkt (HDP) krajiny 1 533 619 miliónov amerických dolárov (USD), z čoho na jedného obyvateľa pripadá priemerne 26 270 USD (SR: 18 206 USD; UK: 19 600 USD; USA: 28 020 USD). Hoci je Francúzsko poľnohospodárskym gigantom Európy s 2. miestom v exporte poľnohospodárskych produktov (za USA), zisk z neho tvorí len 3,3 % HDP. Priemysel tvorí 26,1 % HDP a služby až 70,6 % HDP.
Miera inflácie stále klesá. V roku 1994 to bolo 2,1 % a v roku 2000 už len 1,7 %. Tým istým smerom sa uberá aj miera nezamestnanosti. Kým v roku 1994 bolo 12,6 % Francúzov bez práce, v roku 2000 to bolo o 2,6 % menej. Služby zamestnávajú 71 % pracujúcich, priemysel 25 % (z toho napr. ťažobný 0,5 % a spracovateľský takmer 22 %) a poľnohospodárstvo len približne 4 percentá (1997).

Poľnohospodárstvo
Až do 2. svetovej vojny malo Francúzsko s výnimkou priemyselných centier vidiecky charakter a vinikalo tradičnou výrobou prvotriednych poľnohospodárskych produktov, najmä syrov a vín.
Dnes je krajina najväčším producentom poľnohospodárskych produktov v Európe. Asi 54 % z celkovej rozlohy štátu je využívaných na poľnohospodárske účely. Z toho 34 % je orná pôda. Rastlinná výroba za živočíšnou mierne zaostáva. Chová sa najmä hovädzí dobytok (Bretagne, Basse-Normandie, západná časť Pais de la Loire, Poitou-charantes, Limousin, Auvergne, Rhône-Alpes, Franche-Comté a sever Champagne-Ardenne), ale aj ovce (časť Aquitaine pri hraniciach so Španielskom, juhozápad regiónu Rousillon, Provence-Alpes-Côte d´Azur, Centre) a ošípané (územie pribl. medzi mestami Clermont- Ferrand, Lyon a Dijon). Krajina patrí k najväčšínm svetovým producentom mäsa a mlieka a mliečnych výrobkov. Francúzsko využíva aj bohatstvo pobrežných vôd, kde je významný lov tuniakov (Lionský záliv, sever Biskajského zálivu), sleďov (východ prielivu La Manche), sardiniek (sever Biskajského zálivu) a makrel (juh Biskajského zálivu), hoci v porovnaní s ostatnými odvetviami poľnohospodárstva má len doplnkový význam.
K najvýznamnejším produktom rastlinnej výroby patrí najmä pšenica (Severofrancúzska nížina), kukurica (juhozápad Francúzska), cukrová repa (Severofrancúzska nížina), ovocie a zelenina. Krajina je po celom svete známa výrobou vína z vínnej révy, ktorá je samozrejme vypestovaná v oblasti jej spracovania (Bordeaux, Bourgogne, Champagne, Côtes du Rhône). Priemysel
V priemyselnej vyspelosti je Francúzsko v svetovom rebríčku na štvrtom mieste (za USA, Japonskom a Nemeckom). Dôležitými priemyselnými centrami sú Paríž, Lyon, Bordeaux, Marseille a iné.
Tradičnou oblasťou čiernej metalurgie (spracovanie železnej rudy, výroba ocele) je Lorraine. K farebnej metalurgii patrí najmä výroba hliníka.