Obsah

Úvod 4
Metodika práce 5
Poloha a rozloha 6
Reliéf 6
Podnebie 7
Vodstvo 7
Obyvateľstvo 8
Štátna správa 9
Hospodárstvo a ekonomika 9
Poľnohospodárstvo 10
Priemysel 10
Doprava 11
Telekomunikácie 11
Frankofónny svet 12
Záver 13
Použitá literatúra 14
Prílohy.................................................................................................................................... 15

Úvod

Francúzsko. Krajina plná protikladov. Krajina, kde sa spája južanský temperament s rezervovanosťou, typickou pre severozápad Európy. Krajina, kde sa spájajú rozsiahle nížiny s vrcholmi najvyšších pohorí nášho svetadielu. Krajina, ktorú by chcel navštíviť asi každý. Krajina, v ktorej si viem predstaviť stráviť celý život.
Áno, Francúzi sú národom mojej duši najbližším zo všetkých. Preto som sa rozhodla práve ich krajine venovať v tejto práci. Je toho veľmi veľa, čo by sa dalo o Francúzsku povedať. Zamerala som sa však hlavne na základné informácie a štatistické údaje, ktoré sú zaujímavé z geografického hľadiska. Keďže rozsah práce bol obmedzený, nevenovala som sa bližším informáciám o jednotlivých regiónoch a mestách.
Hlavným cieľom mojej práce bolo priblížiť vám Francúzsko z takých hľadísk, v ktorých by sa dalo porovnať so Slovenskom a možno aj pomôcť nájsť spôsob, ako pomôcť Slovensku k dosiahnutiu aspoň takej úrovne ako má Francúzsko.

Metodika práce
V mojej práci som čerpala z českej a slovenskej literatúry a internetovej stránky v anglickom jazyku. Pomohla mi aj učebnica hospodárskej geografie pre 2. ročník obchodných akadémií a učebnica francúzskeho jazyka, podľa ktorej som aj sama vytvorila mapovú časť. Takisto som samostatne spracovala tabuľky a grafy v prílohe. Poloha a rozloha
Francúzsko je najväčšou krajinou západnej Európy. Na juhozápade hraničí so Španielskom (dĺžka hranice(DH): 623 km) a s Andorrou (DH: 56,6 km), na západe susedí zo severu na juh s Belgickom (DH: 620 km), s Luxemburskom (DH: 73 km), s Nemeckom (DH: 451 km), so Švajčiarskom (DH: 573 km) a s Talianskom (DH: 488 km). Na juhovýchode, v departmente Alpes-Maritimes, sa nachádza jeden z najmenších štátov sveta – Monacké kniežatstvo, s ktorým má Francúzsko hranicu dlhú 4,4 km. Francúzsko má spolu 3 427 km pobrežia. Na severe ho od Veľkej Británie oddeľuje Lamanšský prieliv.

Z juhu je obmývané Stredozemným morom na západe (Lionský záliv) a Ligúrskym morom na východe, zo západu Atlantickým oceánom (Biskajský záliv). Východ Korziky obmýva Tyrrhenské more.
Celková rozloha Francúzska je 547 030 km2 (z toho Korzika 3 065 km2), spolu so zámorskými územiami 551 500 km2. Európsku časť tvorí 545 630 km2 súše a 1 400 km2 vodnej plochy. Reliéf
Francúzsko je krajinou veľkých morfologických premien. Nájdeme tu jemne zvlnené pláne Bassin parisien (Francúzska nížina), riedko osídlenú náhornú plošinu Massif Central (Francúzske stredohorie), ale takisto aj riviéru, ktorá sa nachádza na juhu a ktorá spolu s Parížom je najvyhľadávanejším miestom pre turistov.
Najvyšším bodom je Mont Blanc (Alpy) na hraniciach so Švajčiarskom a Talianskom, ktorého vrchol dosahuje 4 807 m a ktorý je súčasne aj najvyšším vrchom Európy. Naopak najnižšie položené miesto sa nachádza v delte rieky Rhône, ktorá sa nachádza 2 metre pod úrovňou nulovej hladiny. Najväčšou nížinou je Bassin parisien (160 000 km2) a najvetším pohorím je Massif Central.
Krajinu by sme mohli rozdeliť na dve približne rovnaké časti – oblasť Francúzskej nížiny na severozápade, z ktorej len kde-tu „vytŕčajú“ nízke pahorky, ktoré nepresahujú výšku 500 metrov, druhú časť tvorí pahorkatá a hornatá juhozápadná časť.
Centrálnu časť severozápadofrancúzskeho poloostrova, na ktorom sa rozprestiera Bretagne, tvoria dve pohoria – západnejšie položené menšie Montagnes d´Arrée (Roc´h Trévézel, 384 m) a väčšie Montagnes Noires (Bel Air, 339 m). Medzi nimi a morom sa nachádzajú tri nížiny – Pays de Léon, Cornouaille a Landes de Lanvaux. Ďalšie menšie pohorie sa nachádza v Normandie, takisto zložené z dvoch častí – Colline de normandie a Collines du Perche. Bassin parisien je rozdelený na viacero nížin – (zo severovýchodu na juhozápad) Beauce, Sologne, Brenne, Médoc, Landes a Chalosse.
Na juhozápade tvorí prirodzenú hranicu so Španielskom a Andorrou pohorie Pyreneje (Pyrenées), na ktorých juhovýchodnom cípe sa nachádza akoby „prílepok“ – malé pohorie Corbière. Na juhovýchode sa hranica s Talianskom a zčasti aj so Švajčiarskom vinie hrebeňom Álp (juhofrancúzska časť pohoria má názov Alpes-Maritimes, do územia zasahujú aj Kotické, Grajské a Penninské Alpy). Zvyšok hranice so Švajčiarskom tvorí pohorie Švajčiarska Jura (a Ženevské jazero). Na sever od tohto pohoria sa 25 km od nemeckej hranice začína krajina dvíhať do ďalšieho pohoria Vosges (Vogézy). Centrálnu časť regiónu Bourgogne tvoria pohoria Côte d´Or a Morvan.

Stred južnej polovice Francúzska vypĺňa oproti ostatným pohoriam obrovský Massif Central.

Podnebie
Francúzsko má premenlivú miernu klímu, čo v praxi znamená studenú zimu a mierne leto. Každá časť má však svoje špecifiká ovplyvnené rôznymi činiteľmi. Napr. severozápad je ovplyvnený Atlantickým oceánom, prinášajúcim od mora vlhké morské vetry, ktoré spolu s pôsobením Golfského prúdu zmierňujú zimy v tejto oblasti. Východ je typický európskymi extrémami – mrazivé zimy a letá plné búrok. Na juhu prevláda stredomorská klíma. Pre túto oblasť je však typický silný, studený a suchý, severný až severozápadný vietor, známy ako Mistrál. Vodstvo
V tejto časti spomeniem len riečnu sieť a jazerá. Na severovýchode Francúzska sa nachádza rieka Somme, známa najmä z obdobia prvej svetovej vojny, lebo sa tu odohrala jedna z najkrvavejších bitiek západného frontu. Cez Paríž preteká Seine, jedna z najvýznamnejších riek krajiny. Ústí, rovnako ako aj Somme, do vôd Lamanšského prielivu. Od východu na západ sa kľukatí takmer celou krajinou najväčšia francúzska rieka Loire, ústiaca pod Bretónskom pri meste Saint-Nazaire do Atlantického oceána. Táto rieka je známa aj prekrásnymi zámkami, ktoré sú postavené na nej a ktorými sa inšpiroval aj architekt Bojnického zámku.
Druhou najväčšou riekou je Rhône, prameniaca ďaleko v Nemecku, ale ústiaca do Francúzskych vôd Stredozemného mora. Jej ústie sa nachádza v Provence, v oblasti s množstvom menších riek a riečok, z ktorých jednu pretína aj známy Pont du Gard, a ktoré ústia do väčších alebo menších jazier vo vzdialenosti maximálne 10 - 15 km od pobrežia, často ústiacich priamo do mora. Okrem týchto sa vo Francúzsku nachádza niekoľko malých a zopár väčších jazier. Asi najväčšiu plochu zo všetkých však zaberá francúzska časť Ženevského jazera. Na západe sa nachádzajú ďalšie veľké jazerá, napr. Lac d´Hourtin-Carcans. Obyvateľstvo
V roku 1987 bol počet obyvateľov Francúzska 55 506 000, v roku 1994 58 miliónov, v roku 1997 sa tento počet zvýšil na 58 607 000 obyvateľov. V júli 2001 to bolo už 59 551 227 obyvateľov. V roku 2001 pripadalo na 1000 obyvateľov 12,1 novorodencov a 9,09 zomretých (=> prirodzený prírastok je 0,3 %). Fertilita bola 1, 75 narodených detí na jednu ženu. Na 1000 detí v dojčenskom veku pripadalo 4,46 zomretých. Francúzsko patrí ku krajinám s najvyššou strednou dĺžkou života. V priemere je to 78,9 rokov (muži 75,01 rokov, ženy 83,01 rokov).
90 % Francúzov sa hlási k rímsko-katolíckej cirkvi, k protestantom 2 %, k Židovskému náboženstvu 1 %, Islam vyznávajú 3 % (prevažne prisťahovalci zo Severnej Afriky). 4 % sa nehlásia k žiadnemu z náboženstiev (pre lepšiu predstavu pozri tabuľku č. 3).

Úradným jazykom je francúžština, na Korzike aj korzičtina (druh talianskeho dialektu francúžštiny), ale existuje viacero regionálnych dialektov a jazykov (provensálština (ovplyvnená taliančinou), Bretónčina (Kelština), Alsaština, Katalánčina (pri hraniciach so Španielskom), Baskičtina (francúzska časť Baskicka), Flámština (pri hraniciach s Belgickom)). Gramotnosť u obyvateľstva staršieho ako 15 rokov je 99 % tak u mužov ako u žien.
85 – 90 % obyvateľov sú Francúzi, zvyšok tvoria Portugalci (22 % z prisťahovalcov), Alžírčania (20 %), Španieli (14,5 %), Taliani (13 %), Maročania (7 %), Poliaci, Rusi, Afričania a iní (pre lepšiu predstavu pozri tabuľku č. 4). Až 73,4 % Francúzov žije v mestách, z ktorých väčšina patrí medzi malé a stredné mestá. Veľkých sídiel je málo, sú obmädzené neúmerným rastom parížskej aglomerácie. K najväčším mestám patria okrem Paríža (2,2 mil. obyvateľov – aglomerácia takmer 10 mil. obyvateľov) Marseille ( 1,2 mil. obyv.), Lyon (1,3 mil. obyv.), Bordeaux (700 000 obyv.), nice (517 000 obyv.) a iné.
Štatistiky uvádzajú 99 %-nú gramotnosť tak u mužov, ako aj u žien nad 15 rokov. Index životnej úrovne je 88,7 (1994).

Štátna správa
Francúzsko získalo nezávislosť v roku 486. Oficiálny názov je Francúzska Republika (Republique Française). Hlavným mestom je Paríž. Francúzsko patrí k najvyspelejším krajinám sveta a je členom mnohých politických a hospodárskych zoskupení (napr. OSN, Európska únia, Severoatlantická aliancia, Rada Európy, Európska banka pre obnovu a rozvoj, OECD, Hospodárska komisia OSN pre Európu)
Hlavou štátu je prezident, ktorého funkčné obdobie trvá sedem rokov. Po všeobecných voľbách, ktoré sa konali 23. apríla a 7. mája 1995 nastúpil 17. mája toho istého roku do funkcie prezidenta Jacques Chirac, ktorý vyhral aj posledné voľby v máji 2002, keď hoci čiastočne nespokojní Francúzi sa rozhodli voliť „menšie zlo“, aby sa vyhli víťazstvu ultrapravicového Jean-Marie Le Pena.
Výkonným orgánom je vláda, ktorú menuje prezident podľa návrhu premiéra, menovaného takisto prezidentom po navrhnutí zo strany parlamentu. Parlament sa skladá z dvoch inštitúcií, z Národného zhromaždenia (577 kresiel; členovia volení všeobecnými voľbami na funkčné obdobie 5 rokov) a Senátu (321 kresiel – 296 pre európske Francúzsko, 13 pre zámorské departmenty a teritória a 12 pre Francúzov žijúcich v cudzine (pre lepšiu predtavu pozri tabuľku č. 5); členovia volení špeciálnym volebným kolégiom každé 3 roky ).
Francúzsko je rozdelené do 96 departmentov (ďalej delené na okresy -podprefektúry- a kantóny), ktoré sú zoradené podľa abecedy a každý z nich má svoje číslo, ktoré je uvedené na štátnej poznávacej značke. Okrem departmentov, ktoré sú súčasťou francúzskej pevniny a Korziky, k Francúzsku patria ešte štyri zámorské departmenty (Guadalupe, Martinique, Franc.

Guyana, Réunion), 3 zámorské územia (Nová Kaledónia, Francúzska Polynézia a ostrovy Walis a Futuna) a 2 územia so zvláštnym štatútom (Saint Pierre & Miquelon a Mayotte).Departmenty sa spájajú do 22 regiónov (pozri „Mapa č.1“).

Hospodárstvo a ekonomika
Vo Francúzsku má najväčší význam súkromný sektor, avšak štát priamo kontroluje až tretinu hospodárskej činnosti.
V roku 1999 bol hrubý domáci produkt (HDP) krajiny 1 533 619 miliónov amerických dolárov (USD), z čoho na jedného obyvateľa pripadá priemerne 26 270 USD (SR: 18 206 USD; UK: 19 600 USD; USA: 28 020 USD). Hoci je Francúzsko poľnohospodárskym gigantom Európy s 2. miestom v exporte poľnohospodárskych produktov (za USA), zisk z neho tvorí len 3,3 % HDP. Priemysel tvorí 26,1 % HDP a služby až 70,6 % HDP.
Miera inflácie stále klesá. V roku 1994 to bolo 2,1 % a v roku 2000 už len 1,7 %. Tým istým smerom sa uberá aj miera nezamestnanosti. Kým v roku 1994 bolo 12,6 % Francúzov bez práce, v roku 2000 to bolo o 2,6 % menej. Služby zamestnávajú 71 % pracujúcich, priemysel 25 % (z toho napr. ťažobný 0,5 % a spracovateľský takmer 22 %) a poľnohospodárstvo len približne 4 percentá (1997).

Poľnohospodárstvo
Až do 2. svetovej vojny malo Francúzsko s výnimkou priemyselných centier vidiecky charakter a vinikalo tradičnou výrobou prvotriednych poľnohospodárskych produktov, najmä syrov a vín.
Dnes je krajina najväčším producentom poľnohospodárskych produktov v Európe. Asi 54 % z celkovej rozlohy štátu je využívaných na poľnohospodárske účely. Z toho 34 % je orná pôda. Rastlinná výroba za živočíšnou mierne zaostáva. Chová sa najmä hovädzí dobytok (Bretagne, Basse-Normandie, západná časť Pais de la Loire, Poitou-charantes, Limousin, Auvergne, Rhône-Alpes, Franche-Comté a sever Champagne-Ardenne), ale aj ovce (časť Aquitaine pri hraniciach so Španielskom, juhozápad regiónu Rousillon, Provence-Alpes-Côte d´Azur, Centre) a ošípané (územie pribl. medzi mestami Clermont- Ferrand, Lyon a Dijon). Krajina patrí k najväčšínm svetovým producentom mäsa a mlieka a mliečnych výrobkov. Francúzsko využíva aj bohatstvo pobrežných vôd, kde je významný lov tuniakov (Lionský záliv, sever Biskajského zálivu), sleďov (východ prielivu La Manche), sardiniek (sever Biskajského zálivu) a makrel (juh Biskajského zálivu), hoci v porovnaní s ostatnými odvetviami poľnohospodárstva má len doplnkový význam.
K najvýznamnejším produktom rastlinnej výroby patrí najmä pšenica (Severofrancúzska nížina), kukurica (juhozápad Francúzska), cukrová repa (Severofrancúzska nížina), ovocie a zelenina. Krajina je po celom svete známa výrobou vína z vínnej révy, ktorá je samozrejme vypestovaná v oblasti jej spracovania (Bordeaux, Bourgogne, Champagne, Côtes du Rhône). Priemysel
V priemyselnej vyspelosti je Francúzsko v svetovom rebríčku na štvrtom mieste (za USA, Japonskom a Nemeckom). Dôležitými priemyselnými centrami sú Paríž, Lyon, Bordeaux, Marseille a iné.
Tradičnou oblasťou čiernej metalurgie (spracovanie železnej rudy, výroba ocele) je Lorraine. K farebnej metalurgii patrí najmä výroba hliníka.

Krajina je tiež známa výrobou dopravných prostriedkov (lietadlá (spolupráca na type Concorde), automobily (Peugeot, Citroën, Renault), lode), obrábacích a textilných strojov, elektrotechniky a prístrojov určených na vedecké účely.
Francúzsko vyniká najmä v energetickom priemysle. V roku 1999 vyprodukovalo 497,26 miliardy kWh elektrickej energie. Na dosiahnutí tohto čísla sa zo 75,43 % podieľala jadrová energia, zo 14,39 % vodná energia, z 9,69 % tepelná energia a 0,49 % tvoria ostatné zdroje. Z tejto energie využila krajina 398,752 mld. kWh, ďlaších 68,7 mld. kWh dala na export a priviezla len 5 mld. kWh elekrickej energie.
Veľká časť financií je určená na výskum. Vďaka týmto financiám sa krajina stala priekopníkom vo výrobe vysokorýchlostných vlakov (vo Francúzsku majú názov TGV – Train de grande vitesse) na špeciálne budovaných tratiach. Takisto zaznamenali veľké úspechy v jadrovej energetike, telekomunikačnej (napr. mobilné telefóny Alcatel) a raketovej technike.

Doprava
Vo Francúzsku je vybudovaných 31 939 km železničnej trate (1998), 892 900 km ciest, všetkých pokrytých asfaltovým, resp. betónovým kobercom, 14 932 km vodných ciest (z toho 6 969 km veľmi vyťažených), 24 746 km potrubia na zemný plyn, 3 059 km potrubia na surovú naftu a 4 487 km potrubia na ropu. Významné prístavy: Bordeaux, Boulogne, Cherbourg, Dijon, Dunkerque, La Pallice, Le Havre, Lyon, Marseille, Mullhouse, Nantes, Paríž, Rouen, Saint Nazaire, Saint Malo, Strasbourg a iné.
Vo Francúzsku sa nachádza 475 letísk s pokrytými pristávacími dráhami, z toho 14 s viac ako 3 047 m pristávacej dráhy, 30 s 2 438 – 3 047 m pristávacej dráhy, 94 s 1 524 – 2 437 m dráhy, 72 s 914 – 1 523 m dráhy a 58 s menej ako 914 m pristávacej dráhy. Ďalších 204 letísk v štáte je bez asfaltovej (resp. betónovej) úpravy pristávacej dráhy.
K najvýznamnejším letiskám patria medzinárodné letiská Aéroport de Paris - Orly a Aéroport Charles de Gaulle (obe v Paríži) a letiská v mestách Lille, Marseille, Lyon a Bordeaux.

Telekomunikácie
V roku 1998 bolo zaregistrovaných 34 860 000 užívateľov pevnej linky. Mobilné telefóny používalo v tom roku ďalších 11 078 000 Francúzov. Rádio vlastnilo v roku 1997 55,3 mil. obyvateľov a televízor 34,8 mil. obyvateľov Francúzska. Na krátkych vlnách vysielajú dve rozhlasové stanice, na AM-vlnách 41 a na FM-vlnách až okolo 3 500 staníc. Televíznych staníc je 584.
V krajine je registrovaných 9 miliónov užívateľov internetu (2000), ktorým pripojenie sprostredkúva 62 providerov.

Internetová koncovka pre Francúzsko je .fr

Frankofónny svet
Francúžštinou sa nehovorí len v Francúzsku, ale aj v mnohých ďalších krajinách.
Krajiny, kde je francúžština jazykom oficiálnym a/alebo materinským:
Francúzsko, Québec, Saint Pierre a Miquelon, Guadalupe, Martinique, Francúzska Guyana, Réunion, Mayotte, Nová Kaledónia, Wallis a Futuna, Francúzska Polynézia;
Krajiny alebo oblasti, kde je francúžština jazykom oficiálnym alebo administratívnym:
Madagaskar, juhovýchodná časť Kanady, Mauretánia, Senegal, Guinea, Côte dÍvoire, Togo, Benin, Burkina Faso, Mali, Niger, Čad, Stredoafrická republika, Kamerun, Gabon, Kongo, Konžská demokratická republika (býv. Zair);
krajiny,
Krajiny s vysokým percentom frankofónnych obyvateľov:
Haiti, Alžírsko, Tunisko, Maroko, Rumunsko, Bulharsko, Moldavsko, Vanuatu, Maurícius, Komory, New Brunswick, Libanon;
Krajiny s nižším percentom frankofónnych obyvateľov:
Laos, Vietnam, Kambodža, Seychelské ostrovy, Izrael, Nové Anglicko, Luisiana, ostrov Sv. Lucia;
Krajiny s regiónmi, kde je francúžština oficiálnym jazykom:
Belgicko, Švajčiarsko, Kanada;

Záver
Sami ste určite prišli na to, že vďaka rôznorodosti Francúzska si každý nájde to, čo ho zaujíma. Či chcete stráviť dovolenku v horách, v prímorskom letovisku, pri sladkovodnom jazere, splavovaním rieky, spoznávaním ulíc a uličiek Paríža alebo iného zaujímavého mesta, či dokonca preplávať Lamanšský prieliv, mám pre vás jedinú odpoveď: FRANCÚZSKO.
Ak sa rozhodnete hľadať to, čo chcete, tam, kde máte, určite nebudete spokojní. Budete nadšení.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk