Juhovýchodná Ázia

Oblasti Ázie, ležiacej východne od Indie a južne od Číny sa niekedy hovorí Indočína. V tomto regióne ležia štáty Mjanmarsko (Barma), Thajsko, Laos, Kambodža a Vietnam. Džungľou zakryté svahy hôr klesajú od úrodných nížin lemujúcich veľké rieky ako je napr. Iravádí alebo Mekong. Podnebie je horúce a vlhké s pravidelnými sezónnymi monzúnovými dažďami. Smerom k Malajzii a malému mestskému štátu Singapuru vybieha dlhý a úzky polostrov. Malajzia, Indonézia, Brunej a Filipíny ležia na súostroví, ktoré vytvára dlhý reťazec zasahujúci východne do Tichého oceánu. Celá oblasť je domovom pre mnohé národnosti, kultúry, náboženstvá a jazyky. Juhovýchodná Ázia bol značne poškodená vojnou v štyridsiatych až osemdesatych rokoch 20. storočia. Ekonomika jednotlivých zemí sa spolieha na produkciu ryže a ovocia, dreva pre drevársky priemysel, kaučuku a palmového oleja. K prírodným zdrojom patrí ropa a zemný plyn. INDONÉZIA

Indonézia („indické ostrovy“) je najväčší ostrovný svet na Zemi. Rozprestiera sa medzi juhovýchodnou Áziou, Malajským polostrovom a Austráliou. Tvorí ju 13 677 ostrovov, z ktorých asi 6000 má názov a asi 3000 je obývaných. V západo-východnom smere meria 5110 km a v severo-južnom 1890 km. Je to jediná ázijská krajina, ktorej územie presahuje na južnú pologuľu. Ostrovy sú zoskupené do Veľkých Súnd (Sumatra, Jáva), Kalimantan (Borneo), Sulawesi (Celebes), Malých Súnd (Bali, Lombok, Sumbawa a i.), Molúk (Halmahera, Pulau, Morotai a i.) a západná časť Novej Guiney. Na ostrovoch sa striedajú horské pásma porastené tropickými lesmi a nížiny. Ostrovy ležia v jednej z najintenzívnejších zemetrasných oblastí, pretože tu sa stretávajú euroázijská, tichoocánska a indoaustrálska litosférická doska. Časté sú sopečné výbuchy a zemetrasenia. Z vyše 400 mladých sopiek je aj v súčasnosti 76 činných (napr. Kerinci, 3805 m n. m.; Merapi, 2911 m n. m.; Rinjani, 3726 m n. m.; Krakatoa, 813 m n. m.). Najvyšším vrchom štátu je Puncjak Jaya (5030 m n. m.) na ostrove Nová Guinea. Bývalá holandská kolónia získala nezávislosť roku 1949. Roku 1963 obsadila západnú časť ostrova Nová Guinea (Západný Irian), roku 1975 zasa bývalú portugalskú kolóniu Východný Timor – od roku 1999 získal naspäť samostatnosť. Hospodárstvo krajiny sa rozvíja s určitými otrasmi, ale rýchlo. Umožňuje to jednak bohatá surovinová základňa (ropa, zemný plyn, cín, bauxit, zlato, striebro, nikel, meď) a jednak zahraničný kapitál (predovšetkým japonský).

Najdôležitejšie priemyselné odvetvia sú chemický, strojársky, a lacnú pracovnú silu zamestnávajúci textilný priemysel, ďalej drevársky a papierenský priemysel. Na pomerne malej rozlohe ornej pôdy je najdôležitejšou plodinou ryža. Aj na vývoz sa urodí juta, kokosové orechy, kaučuk, rozmanité koreniny, káva, tabak, čaj a cukrová trstina. Chov zvierat má menší význam. Pre výživu obyvateľstva a export je významnejší rybolov. Výrub vzácnych tropických drevín spôsobuje značný úbytok a ničenie lesov.

ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika
HLAVNÉ MESTO: Jakarta, 9 341 400 obyv. ROZLOHA: 1 912 988 km2
POČET OBYV.: 200 390 000 (1997)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 105 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: bahajská indonéština
MENA: rupia (1 rupia = 100 senov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 17. aug. (Deň nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Indonézania – Jávania, Sunďania, Madurajci, Batakerci, Minangkabanci, Baličania, Menadonézci, Dajakovia, Ambonézania, Papuánci a i. (92 %), iné – Číňania, Arabi, Indovia, Pakistanci, Európania (8 %)
NÁBOŽENSTVO: islam (86 %), evanjelické (6,5 %), rímskokatolícke (3,1 %), hinduizmus (1,9 %), budhizmus (1 %), konfuciuzmus (1 %), iné (0,5 %)
URBANIZÁCIA: 35,4 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 65 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 68 ‰
ANALFABETI: 16,2 %
NEZAMESTNANOSŤ: 22 %
HDP: 1110 USD/obyv.

THAJSKO

Nachádza sa na polostrove Zadná India na brehu Thajského zálivu. Juh krajiny značne zasahuje na Malajský polostrov. Stred Thajska vypĺňa nížina v povodí rieky Menam (Chao Phraya), ktorej vlahu prinášajú letné monzúny. Na východe sa rozprestiera riekou Mekong ohraničená Koratská plošina. Porastená je riedkymi lesmi a pasienkami. Na severe a severozápade sa tiahnu pohoria v severo-južnom smere. Uzatvárajú menšie panvy a kotliny. Najvyšším vrchom je Doi Inthanon (2595 m n. m.). Thajsko je jediný štát v juhovýchodnej Ázii, ktorý nikdy nebol kolóniou európskej mocnosti. Bol nezávislým nárazníkovým štátom medzi britskými a francúzskymi kolóniami. Krajinu až do roku 1932 nazývali Siam, vtedy zmenili názov štátu na Thajsko (Muang Thai – krajina slobodných). Má značné nerastné bohatstvo (cín, zinok, meď, mangán, drahé kamene), ale energetické suroviny musí dovážať. Najdôležitejšie priemyselné odvetvia sú výroba modernej elektroniky, potravinársky a textilný priemysel. Zamestnávajú lacnú pracovnú silu. Najvýznamnejšími poľnohospodárskymi plodinami sú ryža, maniok, kukurica a prevažne na export určená juta, bavlník, kaučuk, cukrová trstina, ovocie, sezam. V hornatých častiach krajiny časť obyvateľstva žije z nelegálneho pestovania maku, výroby ópia a obchodu s drogami.

Chov zvierat (byvoly, hydina, hovädzí dobytok) nie je významný. Pre rozsiahle ničenie lesov sa znížil vývoz dreva. Rybolov je dôležitý (spracovanie rakov). Cestovný ruch je význačným zdrojom príjmom pre krajinu. Veľmi atraktívne sú kultúrnohistorické pamiatky, zaujímavosti prírody a zábavné strediská.

ŠTÁTNE ZRIADENIE: monarchia
HLAVNÉ MESTO: Bangkok (Krung Thep), 5 647 800 obyv. ROZLOHA: 513 115 km2
POČET OBYV.: 60 602 000(1997)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 118 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: thajčina
MENA: baht (1 baht = 100 satangov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 5. dec. (Narodeniny kráľa)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: thajské národnosti – Siam, Shan, Lao (80 %), Číňania (12 %), Malajci (4 %), Khmérovia (3 %), iné (1 %)
NÁBOŽENSTVO: budhizmus (94,8 %), islam (4 %), kresťanské (0,6 %), iné (0,6 %)
URBANIZÁCIA: 21 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 69 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 38 ‰
ANALFABETI: 6,2 %
NEZAMESTNANOSŤ: 5 %
HDP: 2740 USD/obyv.

SINGAPUR

Rozprestiera sa na juh od Malajského polostrova na jednom väčšom a viacerých menších ostrovoch. Mestský štát je od rovníka vzdialený len 150 km. Podnebie má horúce a vlhké. Najvyšším bodom je Timah (175 m n. m.). Názov Malajcami založeného mesta v preklade znamená mesto leva. Po britskej nadvláde bol v rokoch 1963–1965 členom Malajskej federácie. Roku 1965 z nej vystúpil a roku 1966 vznikla súčasná republika. Je jedným z najbohatších štátov na Zemi a súčasne vývozcom kapitálu. Každý významný nadnárodný podnik má v ňom zastúpenie či dcérsky podnik. Je jedným z najvýznamnejších obchodných a finančných centier. Najdôležitejšie priemyselné odvetvia štátu sú vysokotechnologická elektronika, výroba robotov, spracovanie ropy, výroba lodí a hutníctvo cínu. Prístav má druhý najväčší obrat tovaru na Zemi.

ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika
HLAVNÉ MESTO: Singapúr (Singapore), 3 163 500 obyv. ROZLOHA: 647,8 km2
POČET OBYV.: 3 163 500 (1998)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 4883 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: angličtina, malajčina, čínština, tamilčina
MENA: singapúrský dolár (1 dolár = 100 centov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 9. aug. (Deň nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Číňania (77,3 %), Malajci (14,1 %), Indovia (7,3 %), iné (1,3 %)
NÁBOŽENSTVO: budhizmus (31,9 %), taoizmus (21,9 %), islam (14,9 %), kresťanstvo (12,9 %), hinduizmus (3,3 %), iné (15,1 %)
URBANIZÁCIA: 100 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 77 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 4 ‰
ANALFABETI: 8,9 %
NEZAMESTNANOSŤ: 2,5 %
HDP: 30 550 USD/obyv.

BRUNEJ

Leží na severozápade ostrova Kalimantan (Borneo).

Značnú časť štátu zaberá vlhká pobrežná nížina s tropickým podnebím. Na juh od nížiny sa tiahnu riekami rozčlenené pohoria, ktoré pokrývajú tropické lesy. Najvyšší vrch je Bukit Pago (1850 m n. m.). Brunej patrí medzi najbohatšie krajiny Zeme a sultán medzi najbohatších ľudí na Zemi. Spod britského protektorátu oslobodené územie získalo nezávislosť roku 1983. Hlavným hospodárskym odvetvím a súčasne zdrojom príjmov je ťažba ropy a jej export. Jediným priemyselným odvetvím je spracovanie ropy. Značná časť príjmov sa dáva na dovoz priemyselných výrobkov a potravín, ďalej na rozvoj infraštruktúry, zakladanie sociálnych zariadení. Najdôležitejšími poľnohospodárskymi plodinami sú banány, ryža, kaučuk a rozmanité korenie. ŠTÁTNE ZRIADENIE: autonómny sultanát (monarchia)
HLAVNÉ MESTO: Bandar Seri Begawan, 45 900 obyv. ROZLOHA: 5765 km2
POČET OBYV.: 308 000 (1997)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 53,4 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: malajčina
MENA: brunejský dolár (1 dolár = 100 centov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 23. febr. (Narodeniny sultána)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Malajci (66,9 %), Číňania (15,6 %), Dajakovia (6 %), iné (11,5 %)
NÁBOŽENSTVO: islam (67,2 %), budhizmus (12,8 %), kresťanské (10 %), iné (10 %)
URBANIZÁCIA: 70 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 75 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 10 ‰
ANALFABETI: 11,8 %
NEZAMESTNANOSŤ: 4,7 %
HDP: 14 240 USD/obyv.

MALAJZIA

Rozprestiera sa v juhovýchodnej Ázii. Tvoria ju dve od seba 600–650 km vzdialené časti. Západná Malajzia zaberá Malajský polostrov a východná časť štátu zasa sever ostrova Kalimantan (Borneo). Osou Malajského polostrova sa tiahne husto zalesnené pohorie. Jeho západné pobrežie lemuje úrodná nížina. Východné pobrežie je močaristé, porastené tropickým lesom. Aj pobrežie Kalimantanu spestrujú močaristé nížiny. Z nich sa smerom na juh dvíhajú pohoria a plošiny. Týči sa tam najvyšší vrch štátu Kinabalu (4101 m n. m.). Krajina získala nezávislosť spod britskej nadvlády roku 1957. Od 90. rokov ju charakterizuje rýchly hospodársky rozvoj, čiastočne zásluhou značného zahraničného kapitálu. Má rozmanité nerastné suroviny (cín, volfrám, železo, bauxit, ropa, zemný plyn). Najdôležitejšie odvetvia priemyslu (elektronika, elektrotechnika, výroba presných prístrojov, gumárenská výroba a spracovanie dreva) sú na svetovej úrovni. Najvýznamnejšou plodinou je ryža, ale štát je odkázaný aj na jej dovoz. Poľnohospodárstvo dodáva na vývoz kokosové orechy (kopra), kakao, čaj, kaučuk a palmový olej. Význačný je vývoz drevnej guľatiny.

V krajine sa veľmi rýchlo rozvíja finančníctvo, burza a cestovný ruch.

ŠTÁTNE ZRIADENIE: zväzová monarchia
HLAVNÉ MESTO: Kuala Lumpur, 1 145 300 obyv. ROZLOHA: 329 733 km2
POČET OBYV.: 21 667 000 (1997)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 66 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: malajčina
MENA: malajský ringgit (1 ringgit = 100 senov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 31. aug. (Deň nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Malajci (58 %), Číňania (27 %), Indovia, Pakistanci (8 %), iné (7 %)
NÁBOŽENSTVO: islam, suniti (53 %), budhizmus (19 %), taoisti, konfucianizmus (12 %), hinduizmus (7 %), kresťanské (6,4 %), iné (2,6 %)
URBANIZÁCIA: 53,7 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 72 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 11 ‰
ANALFABETI: 16,5 %
NEZAMESTNANOSŤ: 5,2 %
HDP: 4370 USD/obyv.

FILIPÍNY

Ostrovný štát, ktorý sa rozprestiera pri juhovýchodnom pobreží Ázie na 7107 ostrovoch. Z nich je asi 800 obývaných. Len 11 veľkých ostrovov tvorí až 96 % rozlohy štátu. Významnejšie ostrovy sú: Luzon (104 688 km2), Mindanao (94 630 km2), Samar (13 080 km2), Negros (12 710 km2), Palawan (11 785 km2), Panay (11 515 km2). Tri štvrtiny povrchu ostrovov pokrývajú pohoria. Časté sú zemetrasenia aj výbuchy sopiek. Najvyšším vrchom je Mt. Apo (2954 m n. m.) na ostrove Mindanao. Väčšie nížiny sú len na ostrovoch Luzon a Mindanao. Súostrovie pomenovali podľa španielskeho kráľa Filipa II. roku 1543. Po dlhej španielskej koloniálnej nadvláde, neskôr americkom poručníctve získava krajina nezávislosť roku 1946. Je bohatá na nerastné suroviny. Významná je ťažba rúd medi, niklu, chrómu a zlata. Na miestach po bývalých amerických vojenských základniach vznikli moderné priemyselné komplexy. Dôležitá je výroba elektroniky, prístrojov a textilu. Najdôležitejším odvetvím poľnohospodárstva je pestovanie rastlín, predovšetkým na export (ryža, kukurica, kokosové orechy, manilské konope, cukrová trstina, tabak, ovocie). Chov zvierat (byvoly, ošípané, hydina) je zaostalý.

ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika
HLAVNÉ MESTO: Manila, 1 654 800 obyv., s aglomeráciou 7 800 000 obyv. ROZLOHA: 300 000 km2
POČET OBYV.: 73 527 000 (1997)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 245 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: filipínčina
MENA: filipínske peso (1 peso = 100 centavov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 12.

jún (Deň nezávislosti, 1898)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Filipínci (40 %), Indonézania a Polinézania (30 %), Malajci a Negriti (10 %), Číňania (10 %), Indovia (5 %), iné (5 %)
NÁBOŽENSTVO: rímskokatolícke (84,1 %), aglipajské – filipínske kresťanstvo (6,2 %), islam (4,6 %), evanjelické (3,9 %), iné (1,2 %)
URBANIZÁCIA: 56 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 68 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 41 ‰
ANALFABETI: 5,4 %
NEZAMESTNANOSŤ: 8,9 %
HDP: 1200 USD/obyv. KAMBODŽA

Rozprestiera sa pri brehoch Thajského zálivu v juhovýchodnej Ázii. Väčšinu územia zaberá nížina na náplavoch rieky Mekong. Pohoria sa dvíhajú len pri hraniciach krajiny. Najvyšší vrch Phnum Aôral (1813 m n. m.) sa týči v pohorí Krâvanh. Bývalá francúzska kolónia získala nezávislosť roku 1953. Hospodársky rozvoj brzdila dlhotrvajúca občianska vojna. Nerastné suroviny sú sčasti ešte nedotknuté (fosfáty, drahé kamene). Z priemyslu je najvýznamnejšie lúpanie ryže. Obyvateľstvo sa zaoberá predovšetkým pestovaním ryže a cukrovej trstiny. Najdôležitejšími exportnými položkami sú surová guma a drevná guľatina. Hoci ťažba dreva sa musela vzhľadom na drastické zmenšenie rozlohy lesov zmierniť. Na jazere Tônlé Sab je významný lov sladkovodných rýb.

ŠTÁTNE ZRIADENIE: konštitučná monarchia
HLAVNÉ MESTO: Pnom Penh, 920 000 obyv. ROZLOHA: 181 035 km2
POČET OBYV.: 10 480 000 (1997)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 57,9 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: khmérčina
MENA: riel (1 riel = 100 senov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 9. nov. (Deň nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Khméri (89 %), Vietnamci (7 %), Číňania (2 %), Thajčania (1 %), iné (1 %)
NÁBOŽENSTVO: štátne náboženstvo je budhizmus; budhizmus (92 %), islam, (suniti 2,4 %), iné (5,6 %)
URBANIZÁCIA: 22 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 54 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 167 ‰
ANALFABETI: 65 %
NEZAMESTNANOSŤ: bez údajov(neoficiálne dáta 30–70 %)
HDP: 300 USD/obyv. LAOS

Je to vnútrozemský štát v juhovýchodnej Ázii. Leží medzi stredným tokom Mekongu a Annamskými vrchmi. Zalesnené pásma pohorí sa dvíhajú nad 2000 m n. m. Rozčleňujú ich plošiny a k Mekongu smerujúce doliny. Najvyšším vrchom štátu je Phou Bia (2820 m n. m.). Bývalá francúzska kolónia získala nezávislosť roku 1954. Pomaly sa rozbieha ťažba bohatých nálezísk nerastných surovín (cínová, zinková, niklová a železná ruda). Priemysel má málo rozvinutý, prevažne spracúva poľnohospodárske plodiny. Patrí medzi najchudobnejšie krajiny na Zemi. Popri najdôležitejšej potravinárskej plodine ryži sa pestuje ešte káva, bavlník, čaj, tabak. Časť obyvateľstva sa zaoberá nelegálnym pestovaním maku a pašovaním ópia.

ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika
HLAVNÉ MESTO: Vientiene (Viangchan), 528 100 obyv. ROZLOHA: 236 800 km2
POČET OBYV.: 4 849 000 (1997)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 21 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: laoščina
MENA: nový kip (1 nový kip = 100 atov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 2. dec.

(Deň vyhlásenia ľudovej republiky)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: cca 70 národností; Lao-lum (55 %), Lao-theung (27 %), Lao-soung – Hmong, Meo (15 %), iné (3 %)
NÁBOŽENSTVO: budhizmus (58 %), kmeňové náboženstvá (34 %), kresťanské (2 %), islam (1 %), iné (5 %)
URBANIZÁCIA: 21,7 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 53 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 122 ‰
ANALFABETI: 43,4 %
NEZAMESTNANOSŤ: kb. 20 %
HDP: 350 USD/obyv. VIETNAM

Leží v juhovýchodnej Ázii na brehu Juhočínskeho mora a Bacboského zálivu. Rozpätie štátu v smere sever-juh je 1650 km. Na severe sa nachádza pohorie Hoang Lien Son s výškami 1000–1500 m n. m. Stredom krajiny sa tiahnu Annmanské vrchy. Najvyšším vrchom je Fan Si Pan (3143 m n. m.). Na juhu sa rozprestiera nížina s deltou rieky Mekong a na severe zasa Červenej rieky. Obidve nížiny spája úzka pobrežná nížina. Bývalá francúzska kolónia sa po 2. svetovej vojne rozdelila na dve časti. V rokoch 1965–1973 bola vo Vietname vojna. Severný Vietnam zvíťazil roku 1976 a obidve časti sa zjednotili pod komunistickým vedením. Krajina je na nerastné suroviny bohatá (ropa, uhlie, železná ruda, rudy farebných kovov, fosfáty). Priemysel určujú jednak odvetvia spracujúce vyťažené suroviny (hutníctvo, výroba ťažkých strojov a umelých hnojív) a jednak odvetvia zamestnávajúce lacnú pracovnú silu (textilný a potravinársky priemysel). Rozvoju priemyslu napomáha prílev zahraničného kapitálu. Prevažnej časti obyvateľstva poskytuje obživu poľnohospodárstvo. V deltách riek sa pestuje ryža, na tropických plantážach kaučuk, káva, čajovník, banánovník, ananás a koreniny. Dôležitý je rybolov, aj pre export. Rýchlo sa rozvíjajú služby a cestovný ruch.

ŠTÁTNE ZRIADENIE: socialistická republika
HLAVNÉ MESTO: Hanoj (Ha Noi), 2 154 900 obyv., s aglomeráciou 3 100 000 obyv. ROZLOHA: 311 114 km2
POČET OBYV.: 76 711 000 (1997)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 247 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: vietnamčina
MENA: dông (1 dông = 10 haov = 100 xu)
ŠTÁTNY SVIATOK: 2. sept. (Deň nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: cca 60 národností; Vietnamci (85 %), Thai (2 %), Tho (2 %), Číňania (2 %), Khméri (1 %), iné (8 %)
NÁBOŽENSTVO: budhizmus (55 %), katolícke (7 %), iné (38 %)
URBANIZÁCIA: 20,8 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 67 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 43 ‰
ANALFABETI: 6,3 %
NEZAMESTNANOSŤ: cca 30–35 %
HDP: 310 USD/obyv. MJANMARSKO (BARMA)

Nezávislosť spod britskej nadvlády získala krajina roku 1948, keď vznikla Barma. Zadĺženosť má značnú. Na splácanie úrokov dáva 70 % zo zahraničných príjmov. Krajina je bohatá na nerastné suroviny (farebné kovy), ale ich ťažba ešte nie je rozsiahla. Hoci ťažba ropy a zemného plynu sa začala už na prelome 19. a 20. storočia. Priemysel sa obmedzuje len na tradičnú potravinársku a remeselnú výrobu. Na nížinách s tropickým monzúnovým podnebím pestujú ryžu, ktorej značná časť sa exportuje.

Hlavné plodiny tejto poľnohospodárskej krajiny sú popri ryži kukurica, čaj, bavlník a cukrová trstina. Najdôležitejším exportným produktom je drevná guľatina. Mjanmarsko je najvýznamnejším vývozcom cenného teakového dreva. Krajina je jedným z najväčších nelegálnych centier výroby omamných látok (ópium, heroín) na Zemi.

ŠTÁTNE ZRIADENIE: zväz
HLAVNÉ MESTO: Rangún (Yangon), 3 302 000 obyv. ROZLOHA: 676 552 km2
POČET OBYV.: 43 893 000 (1997)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 65 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: barmčina
MENA: kyat (1 kyat = 100 pyaov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 4. jan. (Deň nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Barmanci (69 %), Shani (8,5 %), Kareni (6,2 %), Rohingijci (4,5 %), Monovia (2,4 %), Chini (2,2 %), Kachini (1,4 %), iné – Číňania, Indovia a i. (5,8 %)
NÁBOŽENSTVO: budhizmus (87,2 %), kresťanské (5,6 %), islam (3,6 %), kmeňové náboženstvá (2,6 %), hinduizmus (1 %)
URBANIZÁCIA: 26,2 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 60 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 114 ‰
ANALFABETI: 16,9 %
NEZAMESTNANOSŤ: 5,8 %
HDP: 780 USD/obyv.