sa vyskytujú nasýtené (nekyslé) hnedé lesné pôdy, ktoré smerom hore úrechádzajú do nenasýtených (kyslých) hnedých lesných pôd. Vo vyššich polohách (blízko hornej hranice lesa) sa následkom zvýšenej podzolizácie obyčajne menia na hnedé lesné pôdy podzolované až podzolové. Nad hornou hranicou lesa sú všeobecne rozšírené podzoly (na extrémne kyslých horninách sa môžu vyskytovať aj nižšie). V najvyššich polohách pod alpínskymi bylinnými spoločenstvami prevládajú alpínske mačinové pôdy. Hojne sú zastúpené aj rankre – málo vyvinuté kamenisté pôdy na skalách a blokoviskách s ostrovmi surového humusu.
Výšková zonálnosť pôd však neplatí tam, kde v podklade prevládajú vápence, dolomity a ďalšie zásadité horniny, ktoré neutralizujú organické kyseliny, čo prekáža podzolizačným procesom. V týchto oblastiach sa preto vyvinuli humusovo – karbonátové pôdy, tzv. rendziny. Prevládajú v nižšich aj vo vyšších polohách. Aj extrémne kyslé podklady (najmä v súčinnosti s rastlinstvom) znižujú polohu kyslích pôd pod ich hranicu všeobecného rozšírenia. Napríklad hnedé lesné pôdy nenasýtené sú hojne rozšírené na kyslých viatych pieskoch na Záhorí (Borská nížina) pod borovicovými lesmi, ktoré poskytujú kyslý opad. Na nivách riek sí osobitné podmienky pre vznik a vývoj pôd. V inundačnom (pravidelne zaplavovanom) páse nivy záplavy pokrývajú povrch nánosmi, takže nivné pôdy obyčajne nemajú zreteľne vyvinuté pôdne horizonty vrátane humusového. Na častiach nív ležiacich ďalej od koryta rieky a zaplavovaných len občas pri väčšich záplavách sa nachádzajú lužné pôdy s humusovým horizontom najmä na väčšmi zamokrených miestach. Najúrodnejšie pôdy (černozeme)
Na Slovensku majú reliktný charakter, pretože vznikli na studených stepiach v ľadovej dobe (pleistocéne). Vytvárajú sa obyčajne na sprašiach v suchých oblastiach pod bylinným podrastom. Zvyšky rastlín sa v suchom a studenom podnebí veľmi pomaly rozkladajú (humifikujú), čí vytvárajú humus. V suchých oblastiach so suchým horúcim letom a s tuhou zimou je rozklad humusu podviazaný, takže sa hromadí. Cernozeme sa vyznačujú výrazným humusovým horizontom s vysokým obsahom humusu. Humus poskytuje bohaté živiny pre rastlinstvo, a preto prestavujú najúrodnejšie pôdy.
Najrozšíranejšie pôdy teplých oblastí (hnedozeme)
V nížinných nezaplavených oblastiach sa černozeme následkom vlhšej a chladnejšej klímy degradovali. V iných klimatických podmienkach z nich najmä zásluhou stromovej vegácie vznikli hnedozeme.