Veľká Británia

Základné údaje:
Úradný názov štátu: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
Rozloha: 244 893 km2 (cca. 5x väčšia ako Slovensko)
Počet obyvateľov: 58 478 000 (údaj z roku 1996)
Hustota zaľudnenia: 240 obyvateľov / km2
Národnostné rozdelenie: 80 % Angličania, 10 % Škóti, 4 % Íri, 2 % Walesania, 4 % iní
Hlavné mesto: Londýn (7 000 000 obyvateľov)
Veľké mestá: Birmingham, Glasgow, Leeds, Liverpool, Manchester, Newcastle .....
Štátne zriadenie: parlamentná monarchia (na čele kráľovná Alžbeta II.)
Mena: britská libra
Náboženstvá: kresťanské 86 %, moslimské 3 %, iné 11 %

Politický systém:
Kráľovná: Navonok má veľmi veľa funkcií – je hlavou štátu, najvyšším súdnym orgánom, vrchným veliteľom ozbrojených síl a hlavou anglikánskej cirkvi – ale v skutočnosti sú jej právomoci dosť obmedzené. Jedná vždy podľa doporučení vlády, ktoré nemôže ignorovať. Má skôr reprezentačnú úlohu ako konajúcu – vykonáva rôzne ceremoniálne funkcie, prijíma štátne návštevy, veľvyslancov .....

Parlament: Je najvyšší zákonodarný orgán Spojeného kráľovstva. Má dve komory: Snemovňa lordov a Dolná snemovňa. Funkčné obdobie parlamentu je 5 rokov. Snemovňa lordov sa skladá z lordov duchovných (Lords spiritual) a z lordov svetských (Lords temporal). Do prvej skupiny patria biskupi z Canterbury a Yorku a 24 biskupov anglikánskej cirkvi. Do druhej skupiny patria dediční lordi a doživotní lordi, ktorí vykonávajú predovšetkým súdne funkcie. Zasadania snemovne lordov sa prakticky nikdy nezúčastnia všetci, pretože spolu ich je okolo 1 200. Dolná snemovňa je tvorená 635 poslancami, zvolenými vo všeobecných voľbách, pričom 516 poslancov zastupuje Anglicko, 71 Škótsko, 36 Wales a 12 Severné Írsko. Jej hlavnou úlohou je prejednávať a schvaľovať zákony regulujúce život v krajine, vytvárať zákonodarné predpoklady fungovania štátu. Administratívne členenie:
Veľká Británia pozostáva z Anglicka, Škótska, Walesu a Severného Írska. Centrom Škótska je mesto Edinburgh, Walesu Cardiff a Severného Írska Belfast. Centrom Anglicka a zároveň hlavným mestom štátu je Londýn.

Hlavné mesto:
Londýn založili roku 36 n. l. Rimania, ale významným mestom sa stal až roku 1066, kedy sa stal sídlom Williama Dobyvateľa. On dal v Londýne postaviť jednu z najvýznamnejších pamiatok, zámok Tower. Jadrom mesta je The City, ktoré je strediskom medzinárodného obchodu, finančných operácií a bánk, poisťovní, búrz..... Do tejto časti spadá tiež celý rad historických a kultúrnych pamiatok ako napr.

Londýnska veža (Tower of London), katedrála Sv. Pavla (St. Paul´s Cathedral), Mansion House – sídlo londýnskeho starostu a ďalšie.
Westminster patrí tiež k veľmi známym častiam Londýna. Jeho dominantou sú Parlamentné domy s Big Benom, Westminsterská katedrála, Buckinghamský palác, Whitehall, Downing street 10 – sídlo britského predsedu vlády. Veľmi známe je ešte Trafalgárske námestie, tam stoja obrovské fontány, pomník admirála Nelsona a monumentálne sochy levov.


Klimatické podmienky:
Celá Veľká Británia sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Podnebie je oceánske s pomerne malými teplotnými rozdielmi medzi jednotlivými obdobiami. Prejavuje sa pôsobenie Golfského prúdu a preto teplota vody v mori pri západnom pobreží Škótska neklesá ani v zime pod 4°C. Priemerná ročná teplota v západných oblastiach Británie sa pohybuje od +8°C na Hebridách do +11°C na juhozápadnom výbežku Anglicka. Priemerná mesačná teplota v najsevernejšej časti Shetland je +4°C v zimných mesiacoch a +12°C v letných mesiacoch. Najjužnejšie položený ostrov Wight dosahuje priemerné mesačné teploty od +5°C v zimných mesiacoch do +16°C v letných mesiacoch. V lete môže teplota príležitostne vystúpiť na +27 až +30°C a v zime môže poklesnúť na –7 až –12°C.
Veľká Británia je veľmi daždivý štát. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 016 mm. Hornaté oblasti na západe a severe majú však podstatne viac zrážok ako nížiny na juhu a na východe. Maximum zrážok spadne v oblasti Snowdonu a Ben Nevisu od 4 000 – 5 000 mm/rok. Najdaždivejším miestom Británie a Európy je Lake District s priemerom zrážok 6 500 mm. Najmenej zrážok spadne okolo zálivu The Wash, asi 500 mm za rok. Za najdaždivejšie mesiace sa považujú október, november a december a najsuchšie je obdobie od apríla do júla.

Reliéf krajiny:
Pohoria: Najhornatejšou oblasťou Veľkej Británie je Škótsko. Nachádza sa tam Škótska vysočina, ktorá sa delí na Grampiány a Severozápadnú vysočinu, a na juhu Škótska je Juhoškótska vrchovina. Najvyšší vrch Británie je Ben Nevis (1343 m) a nachádza sa v Grampiánoch. Za spomenutie ešte stoja Penninské pohorie, Kambrické pohorie a Snowdon.
Nížiny: Stredoškótska nížina, južná časť Anglicka je nížinná, nemá však povahu ozajstnej roviny, pretože je rozčlenená nízkymi pásmami pahorkatín.

Vodstvo:
Veľké množstvo zrážok dalo počať množstvu krátkych a vodnatých riek. Najväčšou riekou je Temža (323 km), iné rieky sú Severn, Trent, Mersey, Forth a Clyde. Z jazier sú najväčšie Loch Neagh (296 km2) a Loch Erne.

Oveľa známejšie sú však škótske jazerá Loch Lomond a Loch Ness, známe vďaka príšere, ktorá údajne žije v jeho vodách. V Británii sa nachádza aj najhlbšie jazero na svete Loch Morar (hĺbka 310 m).

Hospodárstvo:
Veľká Británia je vysoko rozvinutý štát s vysokou životnou úrovňou. Hospodársky výsledok v prepočte na osobu je cca. $ 20.000 Je členom mnohých medzinárodných organizácií. V Bezpečnostnej rade OSN patrí medzi 5 stálych členov. Je takisto členom Európskej únie, NATO, OECD, štátov G7 a iných.
Čo sa týka priemyslu, všetky odvetvia sú významné. Prevláda najmä strojárstvo – výroba automobilov (Rolls-Royce, Jaguar, Rover .....), lodí, lietadiel a rôznych strojov a zariadení. Významným odvetvím je aj textilný priemysel, ktorý je sústredený v meste Manchester, chemický, hutnícky a potravinársky priemysel.
Čo sa týka poľnohospodárstva, pestuje sa ovocie, zelenina, zemiaky, jačmeň, raž, chmeľ, cukrová repa. Ale aj tak prevláda živočíšna výroba, a to najmä chov oviec, ošípaných, hydiny, hovädzieho dobytka a koní. Významný je aj rybolov. Z nerastných surovín má Británia veľké zásoby ropy a zemného plynu v Severnom mori. Ťaží sa aj čierne a hnedé uhlie, železná ruda a neželezné kovy: hliník, meď, olovo a zinok. Pamiatky:
V Británii existujú pamiatky prehistorického charakteru, ako napríklad Stonehenge a Avebury, ako i pamiatky z doby rímskej (Hadriánov múr), z doby románskej, gotickej, renesančnej a barokovej. Pamiatkam sa venuje mimoriadna starostlivosť, štát každoročne uvoľňuje zo štátnych fondov značné sumy na udržiavanie a rekonštrukciu pamiatok, no prispievajú aj mestské samosprávy. Pod správu UNESCA bolo zaradených až 18 pamiatok, nachádzajúcich sa na Britských ostrovoch.

Kultúra:
Múzeá a galérie: V Británii je takmer 1 000 múzeí a galérií, ktoré sú prístupné verejnosti. Ide jednak o celoštátne inštitúcie, ale aj o menšie komunálne alebo súkromné zariadenia. Najrozsiahlejšie umelecké, archeologické, vedecké, historické a ďalšie zbierky sú sústredené v múzeách a v galériách v Londýne. Patria k nim: Britské múzeum, kde sú umiestnené archeologické a etnografické zbierky z celého sveta, Národná galéria, v ktorej sú sústredené maľby európskych majstrov, Tate Gallery, so zbierkou umenia od 18. stor. po súčasnosť, Národná portrétová galéria, Múzeum filmu, Britské prírodovedné múzeum, Múzeum numizmatiky, Viktoriino a Albertovo múzeum, Škótske národné múzeum v Edinburgu a mnoho ďalších.

Literatúra: Vo veľkej Británii sa narodilo veľa svetoznámych básnikov, prozaikov ako aj dramatikov.

Sú to napríklad William Shakespeare, Charles Dickens, Rudyard Kipling, George Bernard Shaw, George Gordon Byron, sestry Brontë-ové, Oscar Wilde a mnoho ďalších skvelých autorov.

Šport:
Veľká Británia je kolískou niekoľkých športov, ktoré sa hrávajú po celom svete. Jedným z nich je aj futbal, ktorého pravidlá sa vytvorili z hier hrávaných v anglických chlapčenských školách. Golf má korene v Škótsku, hrávali ho najmä škótski šľachtici. Britskými športmi sú takisto kriket a rugby.