Maďarsko

Rozloha :
93 030km2

Počet obyvateľov :
10 278 000

Hustota obyvateľstva:
112 obyvateľov/km2

Hlavné a súčasne najväčšie mesto:
Budapešť: 2 004 700 obyvateľov

Úradný jazyk :
Maďarština

Štátne zriadenie:
Nezávislá republika

Mena :
Forint

Povrch Maďarska je prevažne rovinatý, obklopený horami. Fyzickogeografický vzhľad je najvýraznejšie ovplyvňovaný tokom Dunaja. Na východ od Dunaju sa rozkladá Veľká uhorská nížina. Zaberá polovicu rozlohy zeme a je odvodňovaná riekou Tisou a jej prítokmi. Nížinu tvoria z veľkej časti úrodné černozeme. Dunaj a Tisa sa často rozvodňujú. V pahorkatine severne od nížiny sa nachádza najvyšší vrchol krajiny Kekes (1015 m.n.m.). Západne od Dunaju sa nachádza vlnitá krajina s malými kopcami prerušená občasnými nížinami a jazerom Balaton. Rozloha 60 km2 ho činí najväčším jazerom v Európe. Jazero v sebe ukrýva jedinečnú flóru a faunu. Pretože je nížina okolo Dunaju intenzívne využívaná, 18% územia je pokrytého lesom, hlavne v hornatých oblastiach. Vlhké kontinentálne podnebie, charakteristické pre územie Maďarska, spôsobuje studené zimy. Hlboko vo vnútrozemí len zriedka ovplyvňuje počasie more. V lete je priemerná teplota v Budapešti asi 22 stupňov a v zime –1 stupeň Celzia. Často prší. V Budapešti spadne ročne 600 mm zrážok. V lete sú častým javom búrky. V zime nebýva obvykle studené počasie prerušené teplejším obdobím. Sneh pokrýva zem 30 až 40 dní v roku a Dunaj na dlhšiu dobu úplne zamŕza.

Maďarsko má 8500 km železnice, z nich je 1920 km elekrifikovaných. Železničná siť doteraz prepravuje veľký objem nákladov. Cestná sieť o celkovej dĺžke 90 696 km zaobstaráva väčšinu nákladnej i osobnej dopravy. Budapešť a Dunajvároš sú dôležitými prístavmi na Dunaji.

Maďarsko je pomerne chudobné na prírodné zdroje. Ropa a zemný plyn sa ťaží v Szegedskej panve a jej údolí. Predpokladá sa existencia ďalších, doteraz nevyužitých ložísk zemného plynu. Ročne je vyťažených asi 14 miliónov ton hnedého uhlia z kopcov severne od Miškovca a 2 milióny ton čierneho uhlia z okolia mesta Pécs. V Maďarsku existujú tiež aj náleziská bauxitu, zlata a nedávno boli objavené aj ložiská mede. 79% energie pochádza z tepelných elektrární, 1% z vodnej elektrárne u Vaku. Avšak 20% pochádza z jadrovej elektrárne u mesta Paks, centra ambiciózneho jadrového energetického programu.

Komunistický režim trval v Maďarsku do roku 1990. Maďarský priemysel bol v tej dobe nútený vyrábať veľké množstvo výrobkov nízkej kvality.

Bojoval za svoju nezávislosť v medzinárodnej konkurencii. S obtiažami sa s ňou vyrovnával i na trhoch, kde mal tradične silnú pozíciu. Nes sa táto situácia podstatne mení k lepšiemu. Z hutníctva je treba spomenúť výrobu oceli v Miškovci a výrobu hliníku v Szekesfehevaru. Príkladom všetkým môže byť výroba autobusov – najväčšia v Európe. 57% rozlohy štátu tvorí orná pôda a ďalších 13% pastviny. Nížina okolo Dunaja je veľmi úrodná aj vďaka častým zrážkam. Pestuje sa tu kukurica, pšenica, jačmeň, cukrová repa, ryža a koros. Maďarsko je tiež jednou z dôležitých oblastí pestovania ovocia a zeleniny. V okolí jazera Balaton sa pestuje vinič na víno, ktoré je určené na vývoz. Ošípané a hydina sa pestujú takmer po celej krajine. Ovce sa chovajú na menej úrodných pôdach. Maďarsko je tiž jedným z významných vývozcov kurčiat.

Turistický ruch sa stal hlavným odvetvím hospodárstva. Rozvíja sa hlavne v oblasti Balatonu a v listnatých kopcoch, ktoré obývajú rôzne druhy divej zvery. Buda a Pešť ležia na brehoch Dunaja a kedysi boli dvomi oddelenými mestami. Dnes ho spojujú dva mosty. Hlavné mesto Budapešť bolo po druhej svetovej vojne prestavané a stalo sa turistickým centrom s bohatým kultúrnym životom. Cigánsku kultúru reprezentuje 5% obyvateľov rómskeho pôvodu. Druhé najdôležitejšie mesto Debrecin (217 364) leží na východe neďaleko hranice s Rumunskom. Toto významné kultúrne centrum sa môže pochváliť barokovými kostolmi. Ďalšími dôležitými mestami sú Szegedin a Péč.