VEK ZEME:

Podľa predstáv súčasnej vedy vznikla Zem približne pre 4,6 miliardami rokov spolu s ostatnými planétami slnečnej sústavy. Názory na vznik Zeme sa odlišujú
Z plynov unikajúcich zo zemského vnútra sa vytvárala prvotná zemská atmosféra. Obsahovala oxid uhličitý, oxid uhoľnatý, vodík, amoniak, metán, oxid síričitý, sírovodík a vodu. Počiatočné predgeologické obdobie vývoja trvalo približne 0,5 miliardy rokov.
Znižovaním teploty zemského povrchu v priebehu miliónov rokov chladla aj prvotná atmosféra. Unikajúca vodná para z magmy sa zrážala, na zemský povrchdopadali prvé horúce dažde, trvajúce státisíce rokov.Vznikala prvotná hydrosféra. Voda sa hromadilav zemských priehlbynách a puklinách a znovu sa vyparovala - vznikal obeh vody.
Po znížení teploty povrchu vznikli zo žeravej magmy pevné horniny - pevninská zemská kôra. Hrúbka tuhnúcej zemskej kôry sa postupne zväčšovala obrovskými výlevmi lávy. To bol začiatok geologického obdobia Zeme. Prítomnosť jednoduchých chemických látok umožnilatvorbu zložitejších látok. Spolu s vodou sa stali za vhodnej teploty predpokladom pre vznik organizmov.
O živote z minulých období poskytujú dôkazy skameneliny. Sú to zvyšky pevných častí oragnizmov. Zriedkavo sa zachovalo zvyšky celých organizmov alebo ich častí. Ku skamenelinám pattria odtlačky a kamenné jadrá.
Štúdiom skamenelín a životom v geologických dobách sa zaoberá paleontológia. Pri určovaní veku hornín pomáhajú vedúce skameneliny. Napr. trilobity žili len v prvohorách, amonity v druhohorách, numility v starších treťohorách. Vrstvy, ktoré obsahujú rovnaké skameneliny, majú rovnaký vek. Skutočný (celkový) vek hornín je vek, ktorý uplynul od vzniku hornín. Na jeho stanovenie sa využíva rozpad radioaktívnych plynov (napr. uránu na olovo, draslíka na argón).
Vývoj Zeme sa rozdeľuje do časových úsekov stanovených podľa významných zmien a v živej a neživej prírode (napr. usporiadanie pevnín a oceánov, vrásnenie, nálezy skamenelín). Hlavné obdobia sa nazývajú geologické éry - prahory, starohory, prvohory, treťohory a štvrťohory. Rozdelujú sa na kratšie časové úseky - periódy (napr. druhohory na trias, juru a kriedu).


PRAHORY A STAROHORY:

Obdobie prahôr a starohôr trvalo približne 4 miliardy rokov. Vyznačovalo sa rozčlenením zemskej kôry. Prakontinent obklopený praoceánom sa postupne rozpadával a tvorili sa jadrá budúcich kontinentov.
V priebehu prahôr a starohôr došlo k opakovaným horotvorným procesom.