Atmosféra je plynný obal Zeme, ktorý je k Zemi pútaný gravitačnou silou a v prevažnej miere sa zúčastňuje na rotácii Zeme. Atmosféru tvorí zmes - vzduch.
Vrstvu vzduchu pri zemskom povrchu (0-90km), v ktorej sa nemení percentuálne zloženie základných plynných zložiek, nazývame homosféra. Vyššiu vrstvu ovzdušia (90 - 1000km), kde sa mení molekulová hmotnosť vzduchu, nazývame heterosféra.


FYZIKÁLNE A CHEMICKÉ VLASTNOSTI ATMOSFÉRY:

Celková hmotnosť atmosféry sa pohybuje okolo 5,137.10 na osesmnástu kg (tvorí menej než jednu milióntinu hmotnosti Zeme). Polovica celkovej hmotnosti atmosféty je sústredená do výšky 5 - 6km nad zemským povrchom, 90% hmotnosti do výšky 16km a 99% hmotnosti do výšky 30km.

Hustota vzduchu klesá s rastúcou vzdialenosťou od zemského povrchu. Chemické zloženie vzduchu pri zemskom povrchu je pomerne konštantné, ak ide o pomer plyných zložiek - premenlivý je len obsah vodných pár vo vzduchu a obsah prachových alebo dymových častíc.
Hlavný podiel na zložení atmosféry Zeme má dusík (78,08%) a kyslík (20,95%). Z ostatných plynov pripadá necelé percento na vzácne plyny (argón, neón, hélium, kryptón a xenón).

DUSÍK je interný plyn, ktorý preniká do atmosféry pri vulkanickej činnosti. V súčasnej dobe sa dostáva do ovzdušia hlavne antropogénnou činnosťou - najmä ako splodina nedokonalého spaľovania kvapalných palív v doprave (oxidy dusíka).

KYSLÍK je bezfarebný plyn nevyhnutný pre život na Zemi. Slúži na zabezpečovanie biogénych procesov a na spaľovanie. Zdrojom kyslíka pre atmosféru sú procesy fotosyntézy. Dve tretiny kyslíka vyprodukujú suchozemské rastliny (významným zdrojom sú tropické dažďové lesy) a zvyšnú tretinu vyprodukujú morské rastliny (hlavne morské riasy).
Spotreba kyslíka na Zemi stále rastie, preto je nutné obmedziť výrub tropických lesov a venovať pozornosť ochrane oceánov a morí. Modifikáciou kyslíka je ozón, ktorý má tiež pre život na Zemi nesmierny význam. Pohlcuje krátkovlnné, predovšetkým ultrafialové lúče slnečného žiarenia, a tým brání prenikaniu tohto pre život zhubného žiarenia na zemský povrch.

OXID UHLIČITÝ je významná zložka vzduchu. Množstvo oxidu uhličitého je vo vzduchu premenlivé, v priemere je zastúpený 0,034%. Vzniká pri spľovacích procesoch, do ovzdušia sa dostáva sopečnou činnosťou a dýchaním organizmov. Oxid uhličitý má veľký klimatický význam, pretože sa podieľa na pohlcovaní a vyžarovaním dlhovlnného žierenia.