Oxid uhličitý pohlcuje časť tohto žiarenia a vysiela ho späť k zemskému povrchu. Tým dochádza k druhotnému otepľovaniu zemského povrchu. Tento jav, zvaný skleníkový efekt, chráni Zem pred intenzívnym ochladzovaním. Antropogénnymi činnosťami, najmä zvyšovaním spaľovania fosílnych palív, dochádza k rastu koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére, čím sa intenzita skleníkového efektu zvyšuje a nastáva otepľovanie podnebia Zeme

VODNÁ PARA má v atmosfére veľký klimatický význam. Obsah vodných pár vo vzduchu dosahuje priemerne 2,6%, maximálny obsah vodných pár neprevyšuje 4%. Do vzduchu sa vodná para dostáva výparom z pôdy, z vodných plôch a transpiráciou rastlín. Vodná para sa prenáša vzdušnými prúdmi. Hromadenie vodných pár je príčinou vzniku oblakou a atmosférických zrážok, od ktorých závisí hospodárska činnosť človeka.
Pri kondenzácii a pri výpare dochádza k pohlcovaniu u ovoľňovaniu tepla. Vodná para rovnako ako oxid uhličitý pohlcuje dlhovlnné žiarenie, ktoré vyžaruje zemský povrch. Pohltené žiarenie vyžaruje späť, a tým zmierňuje ochladenie Zeme.

Súčasťou vzduchu sú okrem plynov aj pevné a tekuté zložky, ktoré nazývame atmosferické aerosóly. Delia sa podľa pôvodu:

a) PRIRODZENÉ AEROSÓLY - napr. kozmický prach (meteoritické častice), vulkanický prach, ktorý vzniká pri sopečnej činnosti, a pôdny prach zo zvetraných fornín a nerastov.

b) ANTROPOGÉNNE AEROSÓLY, ktoré sa vytvárajú pri hospodárskej činnosti človeka, napr. pri vykurovaní bytov, pri automobilovej a leteckej doprave a podobne.

Množstvo antropogénnych aerosólov sa v atmosfére stále zvyšuje, čím sa negatívne ovlpyvňuje prenikanie slnečného žiarenia na zemský povrch.