Viac menej administratívnymi metódami sa ku koncu roku 1956 previedlo do družstiev asi 92 percent osôb zamestnaných vo sfére remeselnej malovýroby. Urýchlená premena súkromnokapitalistických podnikov na miešané štátnokapitalistické podniky sa začala na jeseň 1955. Tieto miešané podniky sa v zásade nelíšili od štátnych, fakticky sa uskutočnil výkup súkromného vlastníctva a stanovilo sa pevné percento (5 percent ročne) poskytované bývalým kapitalistom v závislosti od kapitálu vloženého do podniku.
Prvá päťročnica bola úspešná najmä v priemysle. Priemyselná výroba vzrástla o 141 percent, čo znamenalo prekročenie plánu o 21 percent. Koncom roku 1957 bolo už v prevádzke 450 veľkých a niekoľko tisíc stredných a menších priemyselných podnikov. Položili sa základy nových odvetví, ktoré dovtedy ešte nejestvovali – výroba zariadení pre ťažbu, energetiku, hutníctvo, automobilový a letecký priemysel. Výrazne sa zvýšil podiel moderného priemyslu – koncom päťročnice dosiahol 40 percent hrubej produkcie čínskej ekonomiky oproti 27 percentám v roku 1952. Produkcia ľahkého priemyslu sa za päť rokov zvýšila o 89 percent.
Úspešné splnenie plánu bolo možné aj vďaka veľkej pomoci Sovietskeho zväzu a ďalších socialistických krajín.

V septembri 1956 schválil 8. zjazd KS Číny návrh 2. päťročného plánu(1958-1962). Obsahoval tieto hlavné úlohy:
ďalšia výstavba priemyslu a technická rekonštrukcia národného hospodárstva so zameraním na ťažký priemysel, a tým vytvorenie trvalej základne socialistickej industrializácie krajiny;
dôsledné dokončenie socialistickej premeny, ako aj upevnenie a rozšírenie družstevného a štátneho vlastníctva ;
zvýšenie priemyselnej, poľnohospodárskej a remeselnej výroby, ako aj zodpovedajúci rozvoj dopravy a obchodu, rozšírenie investičnej výstavby ako predpokladu pre ďalšie pokračovanie a dokončenie socialistických premien ;
intenzívna príprava odborníkov pre budovanie a skvalitnenie výskumnej základne v záujme ďalšieho rozvoja socialistického hospodárstva a kultúry ;
posilnenie obranyschopnosti krajiny a ďalšie zvyšovanie materiálnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva na základe rozvoja priemyselnej a poľnohospodárskej výroby ;
R. 1958 však boli uznesenia 8. zjazdu KS Číny na tzv. 2. zasadaní tohto zjazdu zrušené a okrem iného vyhlásená politika „ veľkého skoku vpred“ a „ ľudových komún“. Tým sa mali vyriešiť, bez ohľadu na všeobecne platné zákonitosti socialistickej výstavby, problémy prechodu k socializmu, „jedným skokom“ sa mal dosiahnuť komunizmus a dokázať nárok ČĽR na vedúcu úlohu.