Výsledkom však bolo hospodárske fiasko katastrofálneho rozsahu.
Tretí päťročný plán, s ktorým sa malo začať už roku 1963, bol vyhlásený na roky 1966-1970. O tomto pláne neboli zverejnené žiadne ukazovatele, ani výsledky plnenia. Rozsah strát je zrejmý z toho, že r. 1966 dosiahla produkcia kovov a uhlia stav len z r. 1958. Po roku 1969 sa prijalo niekoľko pragmatických, do istej miery ekonomicky determinovaných opatrení: zvýšila sa centralizácia riadenia, opäť sa zaviedli určité prvky chozrasčotu, zdôraznil sa význam odborníkov, zvýšili sa požiadavky na kvalitu a znovu sa zaviedli niektoré, v „ kultúrnej revolúcii“ zrušené pravidlá a poriadky. Tieto opatrenia viedli k určitému zvýšeniu priemyselnej a poľnohospodárskej výroby. R. 1973 sa však tento proces opäť zabrzdil. Od konca sedemdesiatych rokov čínske hospodárstvo postupne prechádzalo od sovietskeho modelu centrálne riadenej ekonomiky k štátom usmerňovanému tržnému systému. Značná časť stredných a veľkých podnikov je ale stále v štátnom alebo družstevnom vlastníctve.