Belgicko

Oficiálny názov: flámsky – Koninkrijk Belgie
Francúzsky -Royaume de Belgique ( Belgické kráľovstvo )
Členstvo: OSN, NATO, EU, UNESCO, WHO
Rozloha: 30 519 km
Počet obyvateľov: 10,1 mil.
Hlavné mesto a iné dôležité mestá: Bruxelles – Brusel
Antwerpen ( Antverpy )
Liege ( Luik ), Gent ( Gand ),
Charleroi, Mechelen ( Malines),
Namur ( Namen ), Brugge
( Bruggy - preslávilo Belgicko
svojimi čipkami )...

Jazyky:
- flámčina( 57 %)
- francúzština ( 42%)
- nemčina

Náboženstvo:
- rímskokatolícke ( 90% )
- moslimovia (1,1 %)
- protestanti ( 0,4 % )
- bez vyznania ( 7,5 % )


Forma vlády:
Pluralitná konštitučná monarchia s dvojkomorovým parlamentom

Predpokladaná dĺžka života pri narodení:
- muži 73,7 r.
- ženy 80,4 r.

Prírodné podmienky

Juhovýchod zaberá zalesnená plošina Ardeny s najvyšším vrchom Botrange ( 694 m ). Úrodná spraš pokrýva nížiny stredného Belgicka, ktoré je významnou poľnohospodárskou oblasťou. Rovinatý, nízko ležiaci sever tvorí piesočnatá plošina Kempenland na východe a Flámska nížina na západe. Za pobrežnými piesočnými dunami sú poldre ohradené umelými hrádzami – bývalé močariská, vytrhnuté moru práve dobudovaných hrádzí.
Dôležité rieky: Šelda 435 km, Mása 950 km
Podnebie je v lete pomerne chladné, v zime mierne, s dostatkom zrážok po celý rok. Vo vnútrozemí sú letá teplejšie a zimy chladnejšie.

Hospodárstvo
Belgicko je malá, husto osídlená priemyselná krajina s malým nerastným bohatstvom. Na severe a v strednej časti Belgicka je väčšinou úrodná pôda a k vysokým úrodám pšenice, cukrovej repy, zeleného a suchého krmiva prispieva i podnebie. Najdôležitejším priemyselným odvetvím je obrábanie kovov, pôvodne založené na malých ložiskách nerastných surovín v Ardénach. Významnú úlohu má i textilný, chemický, keramický, sklársky a gumársky priemysel, ale okrem uhlia sa väčšina surovín musí dovážať. Známe sú aj belgické čokolády. Hospodárske problémy v 70. a 80.rokoch zvýraznili jazykové rozdelenie Belgicka. Vysoká nezamestnanosť postihla najmä Valónsko (j), zatiaľ o priemysel vo Flámsku (S) prosperoval. Počet ľudí, zamestnaných v bankovníctve, obchode a štátnej správe stúpa a Bruselu prospieva i jeho postavenie neoficiálneho hlavného mesta ES.

Každá z belgických provincii má vlastnú vlajku a belgická vlajka v dnešnej podobe je zložená z farieb symbolov Brabantska, Flanderska a Hennegavska.

Prvýkrát sa tieto farby objavili na vlajke počas protirakúskeho brabantského povstania v roku 1789, ale s vodorovnými pruhmi. Aj keď usporiadanie sa odvodzuje z francúzskej trikolóry, je zaujímavé, že má takmer štvorcový tvar.