Čína
Základné informácie:
Rozloha: 9 572 419km2, 3 najväčšia krajina
Počet obyvateľov: 1 273 600 000
Hustota zaľudnenia: 133 / km2
Hlavné mesto: Peking (Beijing) 7 100 000 obyvateľov
Významnejšie sídla: Čunking, Šanghaj, Chengdu.
HDP: 984 USD / 1 obyvateľ
História: Čína je jednou z najstarších a najrozvinutejších civilizácií, vládol tu dynastický systém, ktorý zanikol na začiatku 20. storočia, v roku 1949 vunikla Čínska ľudová republika pod komunistickým vedením; v roku 221 p.n.l. činsky vládca dynastie zjednotil čínske a chcel svoju ríšu zabezpečiť, dal postaviť Veľký Činsky múr, privlastnil si titul Prvý najvyšší cisár, číňania zdokonalili hrnčiarsky kruh, vynašli systém písma, kalendár, pušný prach hodváb, kompas, papier, keramika, porcelán, vyvinuli spracovanie broznu, železa a ocele, prvý použili razenie kovových mincí a papierové peniaze, usilovne rozvíjú svoj vesmírny program, vyslať ľudí do vesmíru. Zatiaľ to dokážu len Rusi a Američania. Obyvateľstvo: Čína je najľudnatejší štát sveta, 1/5 obyvateľov sveta. V zahraničí ich žije asi 25 miliónov. Číňania tvoria 94% obyvateľov a zvyšok 55 národnostných nenšín. Úradný jazyk: čínština, v autonómnych oblastiach aj miestne jazyky. Prírodné podmienky:
Poloha: Rozpriestiera sa na severnej pologuli. Zaberá ¼ územia Ázie. O hranice sa delí zo 14 okolitými štátmi: sever – Mongolsko, Rusko, Kazachstan; východ – KĽDR a Kóprejská republika; juh – Vietnam, Laos, Mjanmarsko, Barma, Bangladéš, Nepál, India, Pakistan; východ - Afganistan, Tadžikistan, Kirgizsko. Z východu ju obmýva Japonské, Žlté a Východočínske more, Juhočínske more z juhu. Povrch: Čína je hornatá zem - pohoria, náhorné plošiny a pahorkatiny pokrývajú približne dve tretiny jej povrchu.
1. Východná Čína – na východe krajiny sú dve rozsiahle nížiny – Severočínska obklopená pohorím Veľkým a Malým Chinganon a smerom na juh sa rozprestiera Veľká čínska nížina.
2. Južná Čína – na juhu krajinu sa tiahnu Juhočínske vrchy, ktoré obkolesujú roklinu rieky Jang’c ťiang. Je tu séria paniev s úrodnými pôdami /Sičuanská panva na západe je uzavretá Centrálnymi vrchmi/.
3. Západná Čína – západom krajiny tiahnu vysoké pohoria Centrálnej Ázie /Kunlun, Himaláje, Pamír a Karakoram/ a medzi nimi ležiace suché panvy a plošiny /Cchajdamská panva, Tibetská náhorná plošina/. Je tu veľa slaných jazier, močiarov, a prameňov niektorých významných čínskych riek ako Indus, Brahmaputra, Huang-He, Jang’c-Ťiang, Mekong.
Krajina je pustá, neúrodná a skalnatá.
4. Severozápadná Čína - v tejto časti sa nachádzajú dve hlavné panvy, na severe Džungárska panva s úrodnou stepnou pôdov, uplatňuje sa tu závlahové hospodárstvo. A na juhu Tarimská panva s rozľahlou púšťou Taklamakan, ktorá je najsuchšou púšťou v Ázii. Panvy rozdeľuje pohorie Tian Šan. 5. Severná Čína – rozprestiera sa na hranici s mongolskom, ktorou sa tiahne pohorie Altaj a púšť Gobi.
Podnebie: Veľkú časť celkového podnebia má pod kontrolou ázijský monzún. V zime prichádzajú z oblasti vysokého tlaku na sibíri studené suché vetry a prinášajú nízke teploty do oblastí na severe od Jang’c-Ťiang a sucho do väčšiny krajiny. V lete teplý vlhký vzduch prúdi do krajiny z Tichého oceánu a produkuje dažde vo forme cyklónov. Letné teploty sú pozoruhodne rovnaké v celej krajine, ale v zimy sú charakteristické extrémnymi rozdielmi v teplote medzi severom a juhom. Vodstvo: Najvýznamnejšie rieky sú Žltá rieka (Huang He) najdôležitejšia rieka, Jang ťiang (Chang Jiang) najväčšia čínska rieky 5 701 km, Brahmaputra, Amur (Chej lung ťiang), Mekong, Si – ťiang, Tarim bezodtoková rieka. Najvýznamnejšie jazerá: Lopnor, Kukunor, Tengrinor, Dongting Hu, Chanka na hranici s KĽDR. Väčšina čínskych riek sa vlieva do Žltého, Východočínskeho a Juhočínskeho mora.
Hospodárstvo:
Čínske hospodárstvo postupne prechádzalo od sovietskeho modelu centrálne riadenej ekonomiky k štátom usmerňovanému tržnému systému. Značná časť stredných a veľkých podnikov je ale stále v štátnom alebo družstevnom vlastníctve. Má veľký prírodný aj ľudský potenciál. Rozsiahle lesy po Veľkom a Malom Chingane sú dobrým zdrojom dreva, ale drevo sa musí ešte dodatočne dovážať, aby sa pokryla spotreba. Poľnohospodárstvo: Rastliná výroba - najhlavnejší produkt čínskeho poľnohospodárstva je ryža. Jej pestuje sa okolo rieky Jang’c Ťiang a na juhu. Ďalšími plodinami týchto oblasí sú cukrová trstina, čaj, arašídy, bavlna a rôzne ovocie. Vo Veľkej čínskej nížine dominuje sója, olejniny a tabak. Po celej krajine sa pestujú zemiaky, strukoviny a zelenina. Živočíšna výroba- najdominantnejšie chovné zvieratá sú ošípané a hydina, ako aj na pastvinách veľké stáda hlavne oviec a kôz, ale aj koní a oslov. Veľký význam majú ryby. Na hodváb sa chová priadka morušová. Rastlinstvo a živočíšstvo: Čína má zo všetkých zemí najväčšiu variabilitu živočíšnych i rastlinných druhov. Žije tu do 2000 druhov terestrických obratlovcov. Domov tu majú vzácne druhy zvierat, napr. panda veľká, zlatá opica, biely jeleň, čínsky riečny delfín, čín. Aligátor.. V Číne rastie viac ako 7 000 druhov drevín, z toho 2 800 druhov stromov, niektoré sa inde nevyskytujú, napr.
metasekvoje, určité druhy cyprusa, jedle, červeného smreka. V Číne vytvorili 793 prírodných rezervácií, podarilo sa im zachovať viac ako 60 druhov zvierat, ktorým hrozilo vyhynutie. Priemysel: Čína má veľké nerastné bohatstvo. 1. miesto na svete v produkcii čierneho uhlia, v ťažbe rúd wolfrámu a na 2. mieste v ťažbe cínu. Významná je aj ťažba ropy a železnej rudy, produkcia antimonu, medi, olova, zinku, mangánu a striebra. Z nerastných surovín je to baryt, grafit a fosfáty. Okolo 80% elektrickej energie získava Čína zo spalovania uhlia. Zvyšok pripadá na vodné elektrárne hlavne na juhozápade. Stavajú sa dve atómové elektrárne. Kladie sa dôraz na ťažký priemysel hlavne na výrobu ocele pre rozvíjajúci sa dopravný priemysel a ľahké strojárstvo / bicyklov a motocyklov/. Čína je jedným z najvýznamnejších výbcov umelých hnojív a cementu. Významný textilný priemysel, výroba spotrebnej elektroniky (televízory a magnetofóny) a petrochémia. Doprava: Dopravnú sieť tvoria železnice, ciesty ako aj vodné ciesty. Uprednostňuje sa bicyklová doprava.
Zdroje:
Kapitoly z hospodárskej geografie - Lexikón území a štátov sveta - vlastné poznámky -
|