Rozloha: 9 372 614 km
Počet obyvateľov: 286 943 000
Hustota zaľudnenia: 31 obyv./km
Najväčší štát: Aljaška s rozlohou 1 500 000 km
Hlavné mesto: Washington s 3 975 000
Mestá nad 3 mil. obyvateľov: New York, Los Angeles, Chicago, San Francisco, Philadelphia, Detroit, Dallas, Boston, Houston, Miami a Atlanta. HDP: 26 980 USD / 1 obyvateľ

Zaujímavosti:Indiánske kmene rôznych kultúr. Prví osadníci Španieli a Portugalci. Federálna ústava r. 1787 (najstaršia ústava na svete, stále platí). Prvým prezidentom bol George Washigton, vládol v rokoch 1789-1797. V roku 1865 zrušenie otroctva. Nastáva hospodársky rozvoj, veľmocenské postavenie. Účasť v obidvoch svetových vojnách. Štát sa delí na 50 spolkových štátov + federálny dištrikt hlavného mesta. Veľkých národných parkov je 30 najväčší z nich je Yellowstonský národný park, ktorý leží na rozhraní troch štátov Wyoming, Montana, Idaho. V 1776 vyhlásili nezávislosť od Anglicka. Územné zmeny sa zavŕšili kúpou Aljašky od Rusov roku 1867 a obsadením Havajských ostrovov roku 1898. USA zaberajú 40% povrchu Severnej Ameriky a sú treťou najrozľahlejšou krajinou sveta. Bejzbal je národný šport krajiny. Patrí k najbohatším a najmocnejším štátom sveta. Hlavné mesto nepatrí ani jednému zo štátov. Prírodné podmienky
Poloha: USA je prímorský štát zaberajúci južnú časť severoamerického kontinentu, vrátane Aliašky a Havajských ostrovov, k nemu patria aj tvz. zámorské teritóriá (Samoa, Guam, Puerto Rico, Virgin Islands of the U.S., Midway, Wake, Canton a Enderbury, Johnston a Sand, Swan, Zóna Panamského kanála). Štáty obmývajú vody Tichého, Severného ľadového a Atlantického oceánu a Mexický záliv. Povrch: Podľa fyzicko – geografického hľadiska môžeme povrch rozdeliť na dve časťi:
1. Veľká východná časť – nízky a rozsiahly kraj východný a hornatý
a) Atlantská /Pobrežná/ nížina – tiahne sa na východe štátu, smerom na juh sa rozširuje a spája s Missisipskou nížinou.
b) Apalačské vrchy – od západu ohraničujú pobrežnú nížinu, tiahnu sa pozdĺž východného pobrežia z Kanady.
c) Roviny vnútornej časti – pozostávajú z Veľkých Prérií a Centrálnych rovín
2.

Menšia časť západná – Systém Kordiller
Kordillery – pásmové pohorie na západnom pobreží, zaberajú asi 1/3 územia štátu pozostávajú z dvoch okrajových pásiem, medzi ktorými sú uzatvorené vnútorné plošiny a náhorné roviny /Veľká panva, Colorádska plošina, Kolumbijská plošina/.
a) Skalnaté vrchy na východe
b) Kaskádové vrchy so Sierra Nevadou na západe
Najvyšší bod v USA je Mount MC Kinley, je na Aljaške a meria 6194 m. Najnižší bod je Mrtve udolie /Death Valley/, púšť Sonora –85 metrov.

Podnebie: Severná časť krajiny leží v miernom pásme, juh v subtropickom a juh Floridy v subtropickom. Sú tu značné rozdiely v ročnom priebehu teplôt, zrážok, veternosti, vlhkosti vzduchu i množstve slnečných dní. V oblasti prérií sú zrážky nepravidelné a striedajú sa tu daždivé a suché roky. Skalnaté prérie na západe trpia suchom. Púšť doliny smrti je s jedným z najteplejších miest na svete.

Vodstvo: USA má rozsiahlu riečnu sieť. Rieka Mississipi preteká zo severu na juh takmer celou krajinou a vliva sa do Mexického zálivu, pozdĺž svojho toku sa do naj vlieva 54 splavných prítokov najhlavnejšie sú Missouri, Ohio, Columbia, Red River, Colorado, Arkansas, Rio Grande. Na severe USA sa delia s Kanadou o velké Kanadské jazerá. Najväčšie jazero je Horné jazero (82 414 km2). Rastlinstvo a živočíšstvo: Najviac lesov je na východe, sú tu lesy zmiešané. Z cicavcom žijú na Aliaške líška polárna, medveď biely, zajac belák, sob polárny, vlk obyčajný, medveď hnedý a viaceré druhy kožušinovej zveri. Na územi USA žije v prériach bizóny, mustangy, v horách kojot, medveď, grizly, puma. V okolí Mekxického zálivu žije aligátor a kajman. Obyvateľstvo: Osídlenie je veľmi nerovnomerné, najväčšia ľudnatosť v severovýchodných priemyselných štátoch. Americkí obyvatelia prevažne európskeho pôvodu, 106 národností. Úradným jazykom je angličtina. Z náboženstva je tu prevaha protestantov 56%, katolíci 28%, zvyšok iné náboženstvá. Hospodárstvo
Rozhodujúce bohatstvo plynie z nevýrobných odvetví: služieb, obchodu, bankovníctva, cestovného ruchu, vedy a kultúry. USA je svetové obchodné a finančné (Burza na Wall Street v New Yorku) centrum. Najväčší výrobca piva - 233 485 tis. hl ročne. Priemysel v USA má kvalitné energetické vybavenie. Poľnohospodárstvo: Poľnohospodársky najsilnejšími štátmi sú Kalifornia a Texas, ktoré zásobujú trh najmä ovocím a technickými plodinami a Iowa s Nebraskou, kde prevláda pestovanie obilia. Idaho sa nazýva štátom zemiakov. Intenzívne poľnohospodárstvo (1. miesto na svete v produkcii hovädzieho mäsa, hydiny, mlieka, kukurice). Najvýznamnejšie plodiny: obilie, bavlník, ovocie, zelenina (kukurica). Najväčší vývozca pšenice, kukurice.

Priemysel: USA má obrovské bohatstvo nerastných surovín - čierne uhlie), striebro, zlato, meď, olovo, ropa + zemný plyn (Mexický záliv). Vysoko vyspelý energetický priemysel.

Spracovateľský priemysel sa sústreďuje na severovýchode krajiny v trojuholníku Washington, Boston, Chicago (americká automobilová firma General Motors je najväčšou priemyselnou firmou sveta, druhý Ford). V rýchly rozmach výroby hliníka, magnézia, berýlia, syntetických vlákien a kaučuku, vo výrobe plastických hmôt. Rozsiahla výroba dieslových a elektrických lokomotív, chladiarenských zariadení a áut. Patrí medzi popredné krajiny v zásobách vodnej energie, ložiská uhlia, ropy, zemného plynu, Naftový priemysel patri medzi najmonopolnejšie odvetia hospodárstva. Najvačšie naftové koncerny sú: California, Mobil Oil, Standard oil. v Texase. Hlavnými strediskami hútnického priemyslu sú: Pittsburg, Chicago. Automobilový priemysel spotrebuje 1/4 výroby ocele. Výroba lietadiel a stavba lodí, priemysel raketových striel. Zo strategických dôvodov dováža napr bauxit, ropa železná ruda.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Spojené štáty americké