Austrália bola hlavným veľrybím národom až do roku 1970, keď súhlasila so zastavením veľrybích činností a v spolupráci s medzinárodným úsilim udržiavaním veľrybej populácie.

Hlavné medzinárodné faktory vplývajúce na svetové nároky poľnohospodárských plodín rast populácie, rast ekonomiky a cesta, v ktorej rastie ekonomika a príjem je rozmiestnený vo svetovej ekonomike. Na dodávacej strane, poľnohospodárska a obchodná politika hlavných výrobcov a konzumentov poľnohospodárskych plodín ako USA, EU, Japonsko, Rusko a Čína, hrajú kľúčovú rolu v určovaní nie len svetovej produkcie, ale aj obchodných modeloch.

Rast svetovej populácie by sa mal v najbližšej dekáde spomaliť a preto sa očakáva len malý účinok na nároky na jedlo a poľnohospodárske plodiny. Rýchlosť rastu svetovej ekonomiky sa snaží hlavný vplyv na rast požiadaviek poľnohospodárskych plodín. Zmena v rýchlosti ekonomického rastu o jedno až dve percentá môžu spôsobiť 10 percentnú zmenu v priemernej hodnote svetových poľnohospodárskych cien.

Svetový model rozloženia príjmov je ďalší dôležitý faktor vplývajúci na nároky poľnohospodárskych komodít. Spotrebitelia v rozvojových krajinách utrácajú viac na extra príjmy na jedlo než ľudia v rozvinutých krajinách. Mnoho rozvojových krajín zažilo značný vzostup v príjmoch počas 70 – tych rokov 20. storočia, kvôli zvyšujúcemu sa príjmu z vysokých cien oleja. Toto viedlo k značnej expanzii v poľnohospodárskom dovoze týchto krajín. Naopak, na začiatku 80 – tych rokov rozvojové krajiny utrpeli od vysokých svetových úrokových sadzieb a následné vážne vonkajšie problémy s dlhmi. V tomto období, príjem bol prenesený na rozvinuté krajiny a toto príjmové rozloženie malo negatívny vplyv na rast nárokov na poľnohospodárske plodiny, ktorý bol spôsobený svetovou ekonomickou recesiou na začiatku 80 – tych rokov.

Japonsko je zďaleka hlavným austrálskym poľnohospodárskym obchodným partnerom, pohlcujúc 22 percent všetkých produktov vyrobených na farmách v roku 1989. Druhý najdôležitejší dovozca austrálskych produktov z fariem je USA, spotrebujúca tesne pod 9 percent austrálskeho exportu. Ďalšie významné trhy sú v Rusku, Číne, Saudskej Arábii a Egypte. Len jeden európsky národ – Taliansko – sa radí medzi 10 najdôležitejších austrálskych trhoch. Tento fakt poukazuje na teatrálnu podstatu meniaceho sa modelu expotrných trhoch. Pred dvadsiatimi rokmi skoro dve tretiny austrálskeho farmárskeho vývozu bolo určených do Veľkej Británie a Európy.

V ďalšom období sa očakáva 4 percentný ročný nárast nárokov na jedlo v Juhovýchodnej Ázii, pričom sa očakáva len 2 percentný rast ázijskej produkcie jedla. Geografická pozícia Austrálie znamená, že je ideálne situovaná, aby nahradila veľkú časť predpokladaného rastúceho ázijského trhu, ale bude to tvrdý boj, lebo okrem Austrálie si chce získať tento trh aj Nový Zéland, Južná Afrika, Kanada a USA.