Vekové zloženie obyvateľstva v roku 1991 – 21.7 percent tvorili deti od 0 – 14 rokov, 62.7 percent od 15 – 64 rokov a nad 60 rokov 15.6 percent. Gramotnosť je veľmi vysoká až na niekoľko Aboriginov sú všetci ľudia vzdelani – 99 percent. Počet obyvateľov na jedného lekára je 438. Náboženské zloženie obyvateľstva je poznačené vývinom obyvateľstva – kresťania tvoria 73.0 percenta, z toho 26.1 percent sú katolíci, anglikáni tvoria 23.9 percenta a ostaní 23 percent. Bez vyznania je 12.7 percenta. Do Austrálie prenikli s ázijskými prisťahovalcami i rôzne náboženstvá. Etnická štruktúra – belosi tvoria 95.2 percent, pôvodní obyvatelia 1.5 percenta a Aziati 1.3 percenta, ostaní 2 percenta. Historický vývin obyvateľstva Asi pred 60 000 rokmi bolo na celom svete chladnejšie ako dnes. Na miestach, ktoré sa teraz pýšia slnečnými plážami, padal niekedy aj sneh. Asi štvrtina všetkého zemského povrchu bola pokrytá ľadom – dnes zakrýva ľad len jednu desatinu. Oceány boli plytkejšie. Šestdesiat kilometrov, ktoré dnes oddeľujú Áziu od Severnej Ameriky, ešte nezaplnilo Beringovo more.

Prví Austrálčania, pôvodní obyvatelia, anglicky nazývaní Aborigines, prišli do Austrálie, keď bolo more asi o stodvadsať metrov plytšie, ako je dnes. V tej dobe ešte neboli morské priestory medzi Áziou a Austráliou tak široké. Sumatru a Jávu spojovala s Áziou zem. Ostrov Timor bol vtedy k austrálskemu kontinentu bližšie, než jeTasmánia dnes.

Pokiaľ je známe, prišli pôvodní obyvatelia z Ázie. Zrejme sem prichádzali postupne. Pomaly sa presúvali cez úzke more a ostrovy, niektorí sa usadili v Indonézii, iní došli až do Austrálie. Prvé skupiny sa dostali do Austrálie pravdepodobne pred viac než 50 000 rokmi a posledné skupiny pred menej než 5 000 rokmi.

Nová Guinea a Austrália vtedy ešte spolu súviseli, a je preto pravdepodobnejšie, že sa obyvatelia vylodili bližšie západnemu pobrežiu dnešnej Guiney než v dnešnej Austrálii. Mapu tej veľkej zeme by dnes málokto spoznal, pretože po väčšinu ľudského osídlenia ležalo pobrežie Austrálie daľeko od dnešných pláži a mysov. Rieky ako Labutia rieka, Yarra, Brisbane a Burdekin pretekali tými istými údoliami ako dnes, ale boli dlhšie a tiekli ďalej za miesta, kde dnes vtekajú do mora. V tých dávnych dobách boli takmer všetky ostrovy, ležiace dnes v rozmedzí šesťdesiatich kilometrov od pobrežia, spojené s pevninou. Kto sa chcel dostať do Tasmánie, nepotreboval k tomu loď.

Prístavy, ktoré dnes poznáme, ležali ďaleko od pobrežia. Napr. cesta z Darwinu by trvala možno aj týždeň. Do Tasmánie sa pôvodný obyvateľ mohol z dnešnej pevniny dostať pešo, aj keď musel prebrodiť niekoľko riek.