Adelaide ležalo neďaleko bohatých zásob nerastov a meď bola po prvýkrat nájdená v roku 1842 v Kapunde. Po tom, ako bolo objavené veľké nerastné bohatsvo v oblasti Burra, predstihla kolónia v ťažbe medi i anglický Cornwall. Rozmachu Adelaide a Melbourne napomohli slobodní prisťahovalci, ktorí priplávali do Austrálie. V roku 1850 už bolo v Austrálii 405 000 obyvateľov. Skoro polovica ich žila v Novom Južnom Walese a zvyšok sa rovnomerne rozdelil medzi Viktóriu, Tasmániu a Južnú Austráliu. Noví usadníci sa usadzovali do juhovýchodného kútu. Austrália sa snažila prilákať prisťahovalcov tým, že im ponúkali prepravu za málo peňazí, pôdu. Tak sa stala konkurentom pre USA, ale nikdy sa jej nepodarilo dobehnúť Spojené štáty americké i kvôli tomu, že tam bolo podobné podnebie ako v Európe. V Austrálii začali vznikať miestne vlády a tým sa začlo obmedzovanie moci Londýna. Austrália sa pomaly začala približovať Veľkej Británii. Austrália bola úplne bez náboženskej výchovy. V roku 1803 tu bol deportovaný katolícky kňaz James Dixon, odsúdený v Anglicku za poburovanie, postupne sem začalo pribúdať kňazov a začali sa stavť kostoly. V roku 1835 prišiel katolícky biskup Polding a o rok neskôr i anglikánsky. V roku 1836 uzákonil guvernér Bourke rovnosť všetkých náboženstiev. S pribúdajúcimi slobodnými prisťahovalcami začínal byť ohrozený trestanecký sytém. Tieto dva systémy nemohli vedľa seba existovať. Trestanectvo poškodzovalo povesť Austrálie a utečenci sa zväčša dopúšťali trestných činov. Anglickí reformátori sa rozhodli skoncovať s trestanectvom. V roku 1845 tu bolo ešte 16 800 trestancov, no v nasledujúcom roku ich počet klesol na 11 200. Odo dňa , keď do Austrálie priplávala Prvá flotila, bolo dovezených 16 000 trestancov. Celý národ sa hanbil za svoju trestaneckú minulosť.

V roku 1851 sa stal hrdinom Austrálie Edward Hargraves. Našiel zlato a presvedčil ostatných, aby hľadali zlato za horskou cestou západne od Sydney. Hargraves v roku 1849 odišiel do Kalifornie hľadať zlato a vrátil sa s niekoľkými uncami zlatého prachu. Uvedomil si, že zlato sa musí niekde nachádzať i v Austrálii. V zime roku 1851 bol objavený reťazec bohatých nálezísk vzdialených len pár dní cesty od Melbourne. V nasledujúcich rokoch sa začalo vo veľkom ťažiť množstvo zlata. Vo Viktórii a Kalifornii sa ťažilo toľko zlata, že londýnski bankári predpovedali veľký vzrast cien na celom svete. Mali pravdu – došlo k najväčšej inflácii, akú svet zažil za sto rokov od konca napoleonských vojen. Väčšina nálezísk ležala mnoho kilometrov od najbližšieho prístavu.