Sir Henry Parks, ministerský prdeseda Nového Južného Walesu, ktorý sa považoval za patriarchu austrálskej politiky, to využil k presadeniu federácie. Austráliu prirovnal k malým Spojeným štátom. Parkes vyzval kolónie, aby vyslali delegátov na zhromaždenie konané v Sydney v apríli roku 1891, ktoré amlo pripraviť návrh ústavy pre federálnu vládu. Navrhol i názov federácie – The Commonwealth of Australia – Austrálsky zväz. Nová ústava sa mala skladať zo 118 článkov. V júni roku 1898 prišli kvoľbám voliči troch silných kolónii, ktoré boli naklonené k federácii – Viktória, Tasmánia, Južná Austrália – a presvedčivo hlasovali pre novú federáciu. Nový Južný Wales však zďaleka nebol natoľko presvedčený – hrali tu rolu aj obavy, že nový parlament by mohol byť ovládaný Viktóriou. V Sydney sa väčšina voličov vyjadrila proti federácii. V kolónii ako celku však bolo 71 600 kladných hlasov a 66 200 záporných. A pretože vláda Nového Južného Walesu sa pred voľbami rozhodla, že výsledok hlasovania bude pokladaný za rozhodujúci iba vtedy, ak sa federáciu vyjadrí 80 000 voličov, znamenal výsledok vlastne porážku. Keď chceli voličov Nového Južného Walesu nalákať, muselo sa im prisľúbiť, že hlavné mesto bude na územi ich štátu aj keď nie blízko Sydney – úplatkom sa stala dnešná Canberra. Pripojil sa i Queensland i keď veľmi tesne. O rok neskôr sa pripojila Západná Austrália. Austrálsky zväz, vyhlásený v roku 1901, začal existovať. Ministerským predsedom bol menovaný Edmund Barton. Pred začiatkom prvej svetovej vojny sa Británia blížila k vrcholu moci. Na začiatku vojny vyslala Austrália svoje loďstvo na nemeckú Novú Guineu a zmocnila sa prístavu Rabaul a jeho silnej rádiovej stanice. Za najväčší deň svojej histórie pokladajú Austrálčania 25.04.1915. Tej nedele, vo chvíli keď šli austrálske rodiny do kostola, sa britské, francúzske, austrálske a novozélandské jednotky vyloďovali na úzkom tureckom pobreží. Trinásť dní po tom ako sa vojská vylodili, vyšli vo všetkých novinách správy o hrdinstve Austrálčanov. Štyri vojnové roky zmenili hospodársky život Austrálie. Ceny nájomného a potravín stúpali rýchlejšie než mzdy. Vojna skomplikovala prevádzku v najväčších priemyslových podnikoch. Zvýšenie výrobných nákladov poškodilo i bane na zlato, pretože zlaté tehly predávali stále za rovnakú cenu. Vojnou vzrástlo i sebavedomie Austrálčanov. Z viac než 300 000 Austrálčanov, ktorí odišli bojovať do cudziny, väčšina slúžila Na Gallipoli a vo Francúzsku, ale ďalšie tisíce i na iných frontoch. Celkom padlo alebo zomrelo na následky zranení 59 258 Austrálčanov. Spojené štáty, ktoré vstúpili do vojny až v roku 1917 takéto straty neutrpeli.