Najhoršie straty však boli, že vo vojne bojovali mladí dobrovoľníci, z ktorých sa mohli stať lekári, básnici, učitelia, sudcovia, vynálezcovia. Bola to vojna, v ktorej nasadzovali životy ľudia nadaní vodcovskými schopnostiami, odvahou a ochotou sa obetovať. Mladý národ si nemohol dovoliť o takýchto ľudí prísť. Skoro po skončení vojny nečakane stúpla nezamestnanosť, v roku 1921 až na trinásť percent. Nové oceliarne v Newcastli boli zatvorené na deväť mesiacov. V rokoch 1919 a 1920 sa preštrajkovalo viac času než za nasledujúcich osemnásť rokov. V najväčšej bani na polymetalické rudy Broken Hillu, kde množstvo jemného prachu ohrozovalo zdravie baníkov trval štrajk 18 mesiacov. V istej zasadačke v Sydney, neďaleko dokov prístavu Darling Harbour, sa konala schôdza, ktorá mala spôsobiť vlnu otrasov po celej zemi,. V sobotu 30. októbra 1920 sa v tejto zasadacej sieni zišlo 26 delegátov, ktorí založili Komunistickú stranu Austrálie. Ľudia oprávnene verili, že povrch Austrálie bol zatiaľ prebádaný len málo. Ľudskú fantáziu však vtedy viacej než nové územia uchvátilo nové stavebné dielo. V Sydney bol postavený veľkolepý most. Bol to najväčší most s jediným oblúkom, aký bol dovtedy postavený. Vošli sa na neho štyri železničné koľaje šesť prúdov pre automobily, ako to potrebovalo mesto, ktoré malo už 1 200 000 obyvateľov – Sydney bolo veľké ako Káhira a v poradí 17. najväčšie mesto na svete. Keď Hitler v septembri napadol Poľsko a vyvolal tak európsku vojnu. V prvej svetovej vojne bojovalo Japonsko i Taliansko po boku Austrálie, no v roku 1940 boli proti nej. Od Japonska hrozilo veľké nebezpečenstvo. Austrália sa začala riadne pripravovať na vojnu. V roku 1939 sa po Lyonsovej smrti stal ministerským prdesedom Robert Gordon Menzies. V auguste 1940 sa pri pristávaní v Canberre zrútil jeden bombardér, v ktorom cestovali traja ministri a náčelníka generálneho štábu, a všetci zahynuli. V osudných mesiacoch, keď Austrália, Kanada, Británia boli hlavnými spojencami, sa Menzies musel často sústrediť na stranícku politiku ako i na vojnu. Japonsko náhle zaútočilo na Pearl Harbour a napadli Malajský polostrov, kam už Austrália v očakávaní vojny vyslala svoje vojsko a letectvo. Pätnásteho februára 1942 padol ostrov Singapur do rúk Japoncov. Väčšina austrálskych jednotiek, ktoré sa sem plavili z bojov v severnej Afrike, dorazili neskoro. Vojakov, ktorí sa vylodili V Holandskej Východnej Indii, zajali víťaziaci Japonci. V Juhovýchodnej Ázii padlo do zajatia 22 000 Austrálčanov a viac než jedna tretina zahynula pri otrockých prácach.