1. PRÍRODNÉ PODMIENKY

1.1 Poloha
Chile sa nachádza v juhozápadnej časti Južnej Ameriky na pobreží tichého oceánu, medzi 17° 30´a 55° 59´južnej šírky - mys Hoorn (Ohňová zem). Na východe susedí s Argentínou, na severovýchode s Bolíviou a na severe s Peru. 1.2 Rozloha
Chile je úzky pás zeme, ktorého priemerná šírka je 177 km a dĺžka 4320 km. V najširšej časti má 355 km a v najužšej 15 km. Dĺžka jeho hraníc je 18000 km včítane všetkých ostrovov z čoho 4200 km je suchozemská hranica. Celková rozloha Chile je 756 626 km. 1.3 Povrch
Povrch je rozdelený na tri pásma. Pri Tichom oceáne sa ťahá pobrežná nížina. Podstatnú časť územia zaberajú Andy, ktoré sa ťahajú v dvoch pásmach. Západnejšie položené Pobrežné Andy a Centrálne Andy v, ktorých sa nachádza najvyšší vrch Ojos del Salado 6870 m. Medzi Pobrežnými a Centrálnymi andami sa rozprestiera dolina, v ktorej sa na severe nachádza najväčšia púšť Južnej Ameriky Atacama. Na juhu satáto dolina člení na niekoľko kotlín, pričom výška hrebeňov pohorí smerom na juh postupne klesá. Pobrežie Chile je členité s početnými ostrovmi.(ostrovy Juana Fernandeza, sv. Ambróza, sv. Félixa, Sala y Gómez a Veľkonočný ostrov).


1.4 Podnebie
Vzhľadom k tomu že Chile má výrazne pretiahnutý tvar v smerom zo severu na juh striedajú sa tu podnebné pásma od tropického suchého na severe cez subtropické, mierne v strednej oblasti až po subpolárne na juhu a v oblasti Ánd sa k ním ešte pridáva vysokohorské podnebie. Priemerné teploty v lete kolíšu od 30°C ( na severe) po 10°C (na juhu), v zime od 20°C (na severe), pod 0°C (na juhu a vo vysokohorskej oblasti). V najjužnejších a najvyšších oblastiach bývajú v zime veľké mrazy(-40°C). Najvyššia časť Ánd má trvalú snehovú pokrývku. Veľmi suché podnebie severného Chile ovplyvňuje studený Peruánsky prúd, ktorý prúdi pozdĺž chilského pobreží. Snežná čiara leží na obratníku vo výške 6000 m a smerom na juh sa znižuje. V Ohňovej zemi dosahuje iba 700 m a od 44° južnej šírky je na úrovni morskej hladiny. 1.5 Vodstvo
Chile nemá žiadne silnejšie vodné toky. Rieky však majú prudký spád a preto majú veľké zásoby energie. Je to dané tvarom Chile. Takmer celé územie štátu je odvodňované do Tichého oceánu. Najdlhšie rieky sú Loa (440 km) a Bío - Bío (446 km), ktorá je aj najdôležitejšou riekou, lebo je na dolnom toku celoročne splavná. V Centrálnych Andách a na juhu je množstvo ľadovcových jazier (Nahuel Huapi, Buenos Aires, ktorého časť sa nachádza v Argentíne, Ranco, Rupanco....)


2.