Chile

1. PRÍRODNÉ PODMIENKY

1.1 Poloha
Chile sa nachádza v juhozápadnej časti Južnej Ameriky na pobreží tichého oceánu, medzi 17° 30´a 55° 59´južnej šírky - mys Hoorn (Ohňová zem). Na východe susedí s Argentínou, na severovýchode s Bolíviou a na severe s Peru. 1.2 Rozloha
Chile je úzky pás zeme, ktorého priemerná šírka je 177 km a dĺžka 4320 km. V najširšej časti má 355 km a v najužšej 15 km. Dĺžka jeho hraníc je 18000 km včítane všetkých ostrovov z čoho 4200 km je suchozemská hranica. Celková rozloha Chile je 756 626 km. 1.3 Povrch
Povrch je rozdelený na tri pásma. Pri Tichom oceáne sa ťahá pobrežná nížina. Podstatnú časť územia zaberajú Andy, ktoré sa ťahajú v dvoch pásmach. Západnejšie položené Pobrežné Andy a Centrálne Andy v, ktorých sa nachádza najvyšší vrch Ojos del Salado 6870 m. Medzi Pobrežnými a Centrálnymi andami sa rozprestiera dolina, v ktorej sa na severe nachádza najväčšia púšť Južnej Ameriky Atacama. Na juhu satáto dolina člení na niekoľko kotlín, pričom výška hrebeňov pohorí smerom na juh postupne klesá. Pobrežie Chile je členité s početnými ostrovmi.(ostrovy Juana Fernandeza, sv. Ambróza, sv. Félixa, Sala y Gómez a Veľkonočný ostrov).


1.4 Podnebie
Vzhľadom k tomu že Chile má výrazne pretiahnutý tvar v smerom zo severu na juh striedajú sa tu podnebné pásma od tropického suchého na severe cez subtropické, mierne v strednej oblasti až po subpolárne na juhu a v oblasti Ánd sa k ním ešte pridáva vysokohorské podnebie. Priemerné teploty v lete kolíšu od 30°C ( na severe) po 10°C (na juhu), v zime od 20°C (na severe), pod 0°C (na juhu a vo vysokohorskej oblasti). V najjužnejších a najvyšších oblastiach bývajú v zime veľké mrazy(-40°C). Najvyššia časť Ánd má trvalú snehovú pokrývku. Veľmi suché podnebie severného Chile ovplyvňuje studený Peruánsky prúd, ktorý prúdi pozdĺž chilského pobreží. Snežná čiara leží na obratníku vo výške 6000 m a smerom na juh sa znižuje. V Ohňovej zemi dosahuje iba 700 m a od 44° južnej šírky je na úrovni morskej hladiny. 1.5 Vodstvo
Chile nemá žiadne silnejšie vodné toky. Rieky však majú prudký spád a preto majú veľké zásoby energie. Je to dané tvarom Chile. Takmer celé územie štátu je odvodňované do Tichého oceánu. Najdlhšie rieky sú Loa (440 km) a Bío - Bío (446 km), ktorá je aj najdôležitejšou riekou, lebo je na dolnom toku celoročne splavná. V Centrálnych Andách a na juhu je množstvo ľadovcových jazier (Nahuel Huapi, Buenos Aires, ktorého časť sa nachádza v Argentíne, Ranco, Rupanco....)


2.

OBYVATEĽSTVO

Približne 70% obyvateľov je mladších ako 40 rokov, iba 7% obyvateľov je starších ako 65 rokov. Priemerný ročný prírastok je1, 4%. Národnostné zloženie : Chilskí obyvatelia sú najmä mestici 65% a kreoli 30%. Spolu tvoria 95% obyvateľstva sú to potomkovia Španielov, Nemcov, Chorvátov, Angličanov, Francúzov, Írov a Talianov; indiáni tvoria 3% a sú to Mapuche, Ajmara, Patagónci a Rapanujci z Veľkonočného ostrova; ďalší 2% (Palestínci, Židia). 2.1 Hlavné mesto
Hlavné mesto je Santiago de Chile kde žije 4 690 700 obyvateľov. 2.2 Počet obyvateľov
Počet obyvateľov je 14, 7 mil. a hustota osídlenia je 19, 3 obyv./km.

2.3 Sídla
Osídlená je najmä oblasť mierneho podnebného pásma, pobrežie a kotliny medzi Pobrežnými a Centrálnymi Andami. Viac ako 2/3 obyvateľstva žije v mestách. Hlavným mestom je Santiago de Chile a ďalšie veľké mestá sú Arica , Antofagasta, La Serena, Valparaiso, Concepción, ktoré bolo 4- krát zrúcané zemetraseniami a 4-krát nanovo vystavané, Puerto Montt, a najjužnejšie položené mesto Punta Arenas .Na vidieku ľudia žijú na veľkých farmách kde chovajú dobytok. 3. HOSPODÁRSTVO

3.1 Nerastné suroviny
V Chile sa ťaží veľké množstvo kovových rúd. A z toho najväčšie percento zaberá ťažba medi. Ďalej sa tu ťaží železná ruda, mangán, molybdén, liadok, bór, síra, fosfáty, apatit, grafit, sadra, zlato, stiebro a tiež iód, jeho produkcia tvorí 60% celosvetovej produkcie. V minulosti bolo Chile jediným štátom Latinskej Ameriky, v ktorom sa vo väčšom množstve ťažilo uhlie. V súčasnosti však výrazne vzrástla ťažba zemného plynu a ropy.

3.2 Energetika
Chile má veľmi obmedzené energetické zdroje. pre pokrytie domácej spotreby hľadá možnosti energetickej spolupráce so susednými krajinami.3/4 produkcie Chile pochádzajú z vodných elektrární a ostatok z elektrární na spaľovanie zemného plynu, pretože Chile nemá jadrovú energeriku.


3.3 Priemysel
Priemyselná výroba sa podiela na vývoze takmer 40%. Priemysel v Chile je strojársky, chemický, potravinársky, kožiarsky, hutnícky farebných kovov a priemysel spracovania ráb. 3.4 Poľnohospodárstvo
Chile je sebestačné pokiaľ ide o väčšinu potravinárskych výrobkov. Pestuje sa tu cukrová repa, obilie, kukurica, slnečnica, ryža, ľan, strukoviny, zemiaky, vinná réva, kiwi, jablká, hrušky, broskyne a avokádo. Chovajú sa tu byvoly, ovce, hovädzí dobytok, kone a hydina a rybolov.

Poľnohospodárstva spolu s rybolovom a lesným hospodárstvom tvoria 7% HDP.


4. FLÓRA A FAUNA

Vegetáciu ovplyvňujú predovšetkým zrážky. Severná časť je tak prakticky bez akéhokoľvek porastu. Len na úzkom pobrežnom páse, kde sú pravidelné hmly, sa vyskytujú trávy a paprade. Stepný prechod medzi severným a stredným Chile má vegetáciu charakterizovanú rôznymi druhmi tráv. Stredné Chile je stará poľnohospodárska oblasť s kultúrnymi rastlinami, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Sú tu rozsiahle pastviny s typickým krovinatým porastom. Najčastejším porastom juhu sú lesy. V severnej časti prevládajú buky južného kontinentu a duby. Najjužnejšia časť chílskej Patagónie je pokrytá tundrami a v širokom pruhu okolo Tichého oceánu hustými ťažko prístupnými lesmy.

Medzi najvýznamnejšie vtáctvo patrí napr. : kondor, altiplánsky plameniak a najmenší i najväčší kolibrík. Medzi cicavcami vyniká puma, lama, huemul, huanako, alpaka a pudu. Vo vodách okolo Chile je 70 druhov rýb a 36 druhov sladkovodných. 5. OBCHOD

5.1 Export
Asi 60% objemu exportu zabezpečuje vývoz kovových rúd. A z tohto podielu pripadá takmer 89% na vývoz medi. Ďalej vyvážajú železnú rudu (8%), mangán a molybdén. Asi 40% vývozného potenciálu Chile tvorí Poľnohospodárstvo, rybolov a lesné hospodárstvo. Vyváža : ovocie, zeleninu, víno, rybiu múčku a celulózu. 5.2 Import
Chile dováža stroje, rôzne zariadenia, chemické výrobky.


6. DOPRAVA
Chile má cestnú dopravu. V krajine je celkovo asi 80 000 km ciest z toho iba 12 000 km s asfaltovým alebo betónovým povrchom. Takmer 1/3 ciest je vo veľmi zlom stave, viac než polovica v priemernom a iba 15% v dobrom.
Železničná doprava má celkovo asi 5859 km tratí väčšinou úplne nevyhovujúcich a zastaralých, mnohé z nich sú postupne vyraďované z prevádzky. Väčšina zeme severne od Santiaga de Chile je bez železničnej dopravy. Chile má dobrú vnútornú aj medzinárodnú leteckú dopravu. Letisko : Antofagasta.
Vnútrozemská lodná doprava nie je pre krátkosť a ťažkú splavnosť riek veľmi rozšírená, celkovo je využívané len725 km vodných ciest. Medzinárodná lodná doprava je cejkom dobre rozvinutá. Prístavy : Antofagasta, Valparaiso.. .

Zdroje:

encyklopédie Pyramídy -