Vyhlásená za NP: 6.3.2002
Vyhlásená za CHKO: 1973
Rozloha: 40 371 ha
Prierez (S-J): 50km
Prierez (Z-V): 30km
Veľká Fatra patrí medzi najrozsiahlejšie a najtypickejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupuje na povrch len zriedka, konkrétne len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Ostatnú časť územia budujú najmä usadené horniny druhohôr.
Územie nového národného parku sa rozprestiera v okresoch Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Banská Bystrica a na juhozápadnej časti Starohorských vrchov. Na území národného parku Veľká Fatra sa nachádza aj pamiatková rezervácia ľudovej architektúry – Vlkolínec, zapísaný aj do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý pri veľkom výškovom rozpätí – tento výškový gradient ju radí medzi vysoké pohoria na Slovensku. Vysoký hlavný hrebeň s rázsochami, v južnej časti mäkko modelovaný, predstavuje hôľny vysokohorský reliéf. S ním ostro kontrastuje reliéf Bralnej Fatry tvorenej komplexami chočského príkrovu. Tu sú vytvorené krajinársky výrazné krasové javy ako skalné steny, stupne, okná a kaňonovité dolinky. Do tejto časti patria najznámejšie doliny ako Gaderská, Blatnická, Belianska a Bystrická. Medzi najznámejšie jaskyne patria Mažarná, Jelenecká, Horná a Dolná Túfna.
Veľká Fatra je morfologicky časťou vnútorného nízkotatranského oblúka. Na západe hraničí s Turčianskou kotlinou, na severe s Malou Fatrou a Chočskými vrchmi, na severovýchode s Liptovskou kotlinou, na východe s Nízkymi Tatrami a na juhu s Kremnickými vrchmi. Podrobnejšie orografické rozdelenie priniesol univerzitný profesor J.Hromádka. Podľa neho je Veľkú Fatru možné rozdeliť na 4 nasledujúce morfologické celky:
1. Krížňanská Veľká Fatra, ktorá zaberá najväčšiu plochu. Pozostáva z plochého južného hrebeňa s vrcholmi Ostredok (1592), Krížna (1574), Ploská (1532), Suchý (1551) Borišov (1512) a celým radom ostatných. Táto oblasť je pramennou oblasťou mnohých potokov, ako Necpalský, Gaderský, Ľubochnianka a mnohé iné. Hôľny reliéf je budovaný slienitými vápencami a slieňmi mráznického súvrstvia (spodná krieda). Tomuto územiu však dominujú aj zvyšky chočského príkrovu s triasovými vápencami a dolomitmi.
2. Turčianska Veľká Fatra, zaberajúca západnú časť. Tvorí ho masív Tlstej (1414), Smrekova (1441) a Smrekovice (1415).
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Národný park Veľká Fatra
Dátum pridania: | 30.03.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | danoh | ||
Jazyk: | Počet slov: | 819 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.4 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 5m 40s |
Pomalé čítanie: | 8m 30s |
Zdroje: www.skonline.sk, www.sazp.sk, www.chkovelkafatra.sk
Súvisiace linky
Podobné referáty
Národný park Veľká Fatra | SOŠ | 3.0006 | 751 slov |